Viera Kalinová

„My sme si do Jeruzalemu mohli zobrať, čo sme chceli. Zariadila nám to taká spoločnosť, ktorá pomáhala prisťahovalcom. Prenajali sme si jeden kontajner a tam sme dali nábytok a klavír. Priniesli sme to do Izraela, kde to zaplnilo celý malý byt, ktorý sme dostali. Začiatok v Izraeli bol ťažký. Bolo to úplne iné. Začali sme chodiť do jazykových škôl Ulpan pre prisťahovalcov. Tam sme chodili tri až šesť mesiacov. Potom som išla na strednú školu. Chcela som tam ísť, lebo som vedela, že nebudeme mať na hodiny klavíra a tu sa na škole vyučoval aj klavír. “

„Presťahovali sme sa z West Side na East Side. Bol krásny utorkový deň a išla som pešo cez Central Park do roboty. To bolo asi dva a pol míle z môjho domu. Keď som prišla do práce, volal mi manžel, či viem, čo sa stalo. Mali sme tam televízor, tak sme sa išli všetci pozrieť. Išla som pre syna do školy. Bol vtedy asi v štvrtej triede. Viem, že mesto bolo úplne tiché. Bolo to dva roky po tom, čo moja mama zomrela. Povedala som si, že je dobre, že to nevidí. Muselo by to byť pre ňu strašné, keby mala zažiť opäť takú veľkú nenávisť ľudí. Tam, kde sme bývali, to bolo dosť ďaleko od World Trade Center, ale dlho to tam smrdelo od spálených budov a ľudí. Bola to doba neistoty a strachu, čo bude. Ako to mohli urobiť?! My bývame dosť blízko domu bývalého starostu New Yorku Rudolph William Louis Giulianiho. V tú noc sme počuli helikoptéry okolo piatej ráno a to nás zobudilo. Nikdy som nezistila, prečo nad East River leteli helikoptéry o piatej ráno. Ešte stále si myslím, že musel Guliani alebo ľudia okolo neho vedieť, že niečo príde. Ale o tom sa nehovorí. “

„Počas II. svetovej vojny otec chcel zachrániť svojho otca. Napísal Tisovi, že jeho otec pomohol zachrániť kresťanské relikvie z prešovského kostola. Žiadal o milosť, aby nemusel nastúpiť do transportu, ale nedostalo sa to asi k nemu. “