Michal Kaňa

* 1953

  • „Zase my sme potrebovali nejaké informácie. Hlavne išlo o to, potrebovali sme dostať náboženské knihy na Slovensko. A ako ich dostať? Tak bolo potrebné nájsť osoby, na ktoré adresy to môžeme doniesť a ktoré to príjmu, ktoré sa nebudú báť a ktoré o tom budú vedieť. A samozrejme, aby keď niekto bude tie knihy niesť, v aute alebo ako, aby sa nemusel nikoho pýtať a prišiel na tú adresu a tá osoba by spoznala, že to nie je nejaké nebezpečenstvo. Tak samozrejme, že ja som si musel zmapovať aj adresu, aj osobu, aj príchod, aj cestu, aj číslo aj všetko.“ 0:41:20 - 0:42:45 – Hlavným poslaním Michalovej práce pre cirkev bolo prinášanie náboženskej literatúry na Slovensko

  • „Kúpil som si také mládežnícke časopisy naše slovenské, aby to nikomu nebolo nápadné. A do krížovky som si, samozrejme, vsúval tieto údaje. Najprv som si to v hlave premietol a potom som si to dal do tých krížoviek a tak ďalej. Za hranicou som si to potom podopĺňal, čo tam chýbalo, a potom sa to odnieslo do Ríma. Keď boli medzinárodné zápasy futbalové alebo nejakého iného charakteru, tak tí ľudia z Holandska, Nemecka prišli camperom alebo tak , kde mohli mať uložené tieto veci, a presne na tú adresu cieľovú, aby to doniesli, aby to tam vyložili. Samozrejme, že tie osoby, čo prinášali, aj tie, čo to prijímali, riskovali. Riskovali vyšetrenia alebo možnože aj vyhrážky. Aj keď to bolo tak, že pre nich to bola protištátna činnosť a pre nás to bolo niečo, čo my sme si mysleli, že človek má na to právo. Ale nebolo to možné, tak jednoducho ja som bol poverený tieto cesty a tieto možnosti hľadať a ich prinášať do Ríma. Ale to nevie nikto. Tak až pokým som neodišiel z rehole a to bolo v roku 1982. Každý rok som išiel aspoň dvakrát, ak nie tri na Slovensko.“ 0:42:45 – 0:44:07 – Michal si tajné informácie písal do krížoviek časopisov pre mladých

  • „Skončil som s touto činnosťou, lebo som odišiel z rehole preč a odišiel som do Rakúska pracovať na gymnázium tiež saleziánske... Keď som už nechcel byť rehoľníkom a nechcel byť kňazom. Teda nechcel... Bol by som chcel, ale chcel som mať svoju rodinu. Chcel som vedieť, prečo žijem. Tak tým pádom, samozrejme, už som im „nebol potrebný“. Ako každý kňaz, ktorý odíde z rehole, ožení sa, tak biskupovi nie je potrebný viac. Tak potom, samozrejme, sa z toho vzorného chlapca jednoducho sa stal kvázi nepriateľ. Samozrejme, musel som sa prebíjať životom. Tak to bolo. No ale vidíte, oženil som sa a moju manželku nechceli štátne orgány jednoducho pustiť do zahraničia.“ 0:47:30 - 0:48:28 – Michal odišiel z rehole a s prácou pre cirkev skončil

  • Full recordings
  • 1

    Žilina, 28.05.2021

    (audio)
    duration: 01:38:06
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Tajné údaje som si šifroval do krížoviek mládežníckych časopisov

Michal Kaňa ako mladý muž
Michal Kaňa ako mladý muž
photo: archív MK

Michal Kaňa sa narodil 9. septembra 1953 v slovenskej obci Selenča v srbskej Vojvodine v bývalej Juhoslávii. Otec Štefan sa venoval výrobe cirokových metiel, mama Mária bola v domácnosti so šiestimi deťmi, Michal bol najmladší. Keď mal jeden rok, otec a traja bratia zomreli, mama musela prevziať úlohu živiteľky rodiny, o Michala sa starali rehoľné sestry. V roku 1961 v Ríme vznikol Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, kde študovali slovenskí chlapci žijúci mimo Československa, vyučovali tam exiloví kňazi. Michal tam študoval tiež, neskôr vo veľkom seminári Nepomucenum, na Saleziánskej a Pápežskej lateránskej univerzite. Po štúdiách vyučoval v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Ako juhoslovanský občan mal možnosť cestovať bez obmedzení do Československa a stal sa spojkou pri prenášaní informácií medzi saleziánmi v Ríme a slovenskými saleziánmi a tiež prevážal náboženskú literatúru, ktorá bola v tom čase v Československu zakázaná. Tajnú prácu pre saleziánsku spoločnosť robil do roku 1983, kedy odišiel z rehole. Oženil sa a s manželkou sa usadili vo Viedni. Niekoľkokrát bol vypočúvaný československými, juhoslovanskými aj rakúskymi štátnymi orgánmi. Začal pracovať ako pedagóg na rakúskom gymnáziu, neskôr prešiel do súkromnej sféry. V rodnej Selenči nebol 15 rokov, manželka mohla navštevovať mamu na Slovensku i v Selenči len ako cudzinka na cudzinecké víza. Pád komunistického režimu znamenal veľkú zmenu v živote Michala Kaňu. Po páde hraníc mohol voľne cestovať. Na Slovensku vybudoval výrobné prevádzky, kde našlo zamestnanie cca 200 zamestnancov, neskôr odišiel do dôchodku. Venuje sa rodine, píše básne a knihu o tom, ako pomohol 40 mladým chlapcom z rodnej obce študovať v Ríme na slovenskom gymnáziu.