„V osemdesiatom deviatom som išla niečo odčiniť,” spomína na svoju cestu k občianskemu aktivizmu divadelná dramaturgička Darina Kárová
Darina Kárová sa narodila 31. júla 1951 v Skalici ako dcéra slovenskej maliarky Oľgy Bartošíkovej a českého akademika Ľubora Káru. Prvých šesť rokov života strávila v Prahe, neskôr sa s rodičmi a mladšou sestrou Elenou presťahovali do Bratislavy. Otec bol šéfredaktorom odborného periodika Výtvarný život a spočiatku presvedčeným komunistom. Aj vďaka tomu, že v časopise dával priestor progresívnym umelcom, bol napokon v roku 1974 vylúčený zo strany. Darina Kárová sa aj napriek zlému kádrovému profilu stala o rok na to dramaturgičkou nitrianskeho divadla (od roku 1979 Divadlo Andreja Bagara). Jej najvýraznejšia profesionálna spolupráca bola s režisérom Jozefom Bednárikom. Do inscenovaných hier sa snažili vpašovať aj politické konotácie, a tak prechádzať normalizačnému režimu „cez rozum”. V roku 1977 bola spolu s ostatnými členmi divadelného súboru donútená podpísať Antichartu, čo vnímala ako veľmi ponižujúci zážitok. Pri udalostiach novembra 1989, ktoré zastihli divadelníkov na zájazde v Moskve, pocítila potrebu niečo odčiniť, či už osobne, alebo z hľadiska rodinnej anamnézy. Ešte v Moskve divadelníci spísali prehlásenie, ktorým odsúdili útok na študentskú manifestáciu na pražskej Národní třídě. Po návrate na Slovensko odvolali vedenie divadla a ustanovili koordinačný a štrajkový výbor (predsedníčkou bola práve Darina Kárová), ktorý spolupracoval s občianskou platformou Verejnosť proti násiliu. Organizovali tiež mítingy a besedy či rozširovali letáky informujúce verejnosť o revolučných udalostiach, ktoré viedli k pádu socialistického režimu v Československu.