Dole Bebravou tiekla krvavá voda a na dvore som videl stáť prázdne čižmy po zastrelených mužoch
Download image
Anton Kašička sa narodil 22.januára 1935 v Čiernej Lehote. Otec Štefan Kašička a mama Gizela mali malé hospodárstvo, otec pracoval na statku u miestnej židovskej rodiny Weissovcov a Löwyovcov. Začiatkom druhej svetovej vojny bol Anton s mamou na robotách na veľkostatku v Protektoráte pri Znojme. Odtiaľ si pamätá Hitlerjugend, nacistickú mládežnícku organizáciu. Po návrate na Slovensko školu v Čiernej Lehote obsadili partizáni. Tí si v dedine poschovávali vrecia múky, šatstvo a obuv. V polovici októbra do dediny vtrhli nemecké jednotky, vypálili domy židovských rodín a tiež partizánske zásoby. Lehoťania židovské rodiny ukryli a ochraňovali ich až do konca vojny. V novembri do obce opäť vtrhli Nemci, zastrelili dvoch mladých mužov a odvliekli do Trenčína asi 30 mužov, aj Antonovho otca. Vo vedľajšej obci Šípkov vtedy zastrelili 23 ľudí. V Čiernej Lehote sa až do skončenia vojny striedali partizáni a nemecké jednotky. Bývali aj v dome Kašičkových. Ku koncu vojny dedinčania zažili bombardovanie a na niekoľko dní sa utiahli do Šípkova. Obec 7. apríla 1945 oslobodila červená a rumunská armáda. Po vojne Anton vyštudoval gymnázium a pokračoval na vysokej škole, avšak štúdium nedokončil. Odišiel pracovať do Čiech na nemecké pohraničie, zažil domy po odídených Nemcoch, neskôr narukoval do Olomouca. Po vojenčine sa zamestnal v Púchove, vyštudoval ekonomickú školu a pracoval v Makyte. Rok pracoval aj v bani v Karvinej. Oženil sa a narodili sa mu dve dcéry. V roku 1968 vítal politické postoje Alexandra Dubčeka a bol sklamaný z nasledovného vývoja politiky po auguste 1968. V novembri 1989 podporoval zmeny, no s rozdelením Československa nesúhlasil. Aktuálne dôchodca, žije v Nitre.
