profesor Dr. Benjamin Kedar
* 1938
29. 9. 1938 - The Munich Diktat,
2.11.1938 - First Vienna Award (Hungarian annexation of Carpathian Ruthenia and South Slovakia),
9. - 10. 11. 1938 Crystal Night,
12. 3. 1938 - "Anschluss" of Austria,
14. 3. 1939 – The foundation of the Slovak State,
15. 3. 1939 - The Nazi occupation of ČSR,
1. 9. 1939 - The outbreak of the WW2,
1941 - 1945 - Transports to the concentration camps,
1944 - 1945 - The liberation of Czechoslovakia,
29. 8. 1944 - April 1945 - The Slovak National Uprising,
8. 5. 1945 - End of WWII,
1948 Arab–Israeli War,
5.-10. 6. 1967 Six-Day War
-
"Raz sme šli s otcom a sestrou do Sihoti, parku pri Nitre, a keď sme sa odtiaľ vracali, videli sme na stene nápis: „Job tvoju mať Stalin“, keď som sa spýtal otca, čo to znamená, odpovedal: `Neviem.` Inokedy otec rozprával politický vtip o tom, ako Rusi zneužívajú Slovákov, Čechov a Maďarov a ja som ho povedal svojmu najlepšiemu kamarátovi Igorovi Repkovi, jeho matka bola učiteľka v našej škole, a keď vtip počula, okamžite šla za mojím otcom a varovala ho pred hovorením podobných vtipov deťom, nakoľko môžu byť veľmi nebezpečné."
-
"Na konci marca dorazila ruská armáda, Nemci začali bombardovať ich pozície, začalo to už byť príliš nebezpečné a museli sme sa skryť v pivnici s Miškom a jeho rodinou. Zrazu vošiel dnu ruský vojak a videl môjho otca v mestskom oblečení a zakričal: `Buržuj, buržuj!` Chcel otca zastreliť. Otec, hoci neštudoval ruštinu, pohotovo odpovedal: `Ja jevrej!`, ja som žid. Potom ho ruský vojak objal a povedal, že je tiež žid. Otec mohol prísť o život, viem o ľuďoch, ktorí zomreli v podobných situáciách."
-
"Písal som si denník v slovenčine o svojej ceste, venoval som ho národnej knižnici. Nasadli sme na vlak do Bratislavy, odtiaľ sme cestovali do Budapešti a Rumunska, kde sme nasadli na loď menom Transylvánia. Spomínam si, ako sme opúšťali pobrežie, že som si pomyslel: opúšťame východný blok. Mám dobré spomienky na Istanbul a Hagia Sofia. Cez Stredozemné more sme sa dopravili do Haify. Odišli sme, mám to stále v pase, 15. marca a dorazili sme do Izraela 25. marca. Trvalo to iba niekoľko dní. Ben Gorion povedal, že vaše skutočné narodeniny sú v deň, kedy ste dorazili do Izraela. Doteraz oslavujem deň, kedy som sem prišiel."
-
Full recordings
-
Jeruzalem, Slovenský inštitút, 14.09.2022
(audio)
duration: 01:37:48
Full recordings are available only for logged users.
Ak chcete učiniť objavy, musíte na ne byť pripravení
Benjamin Kedar sa narodil 2. septembra 1938 v Nitre do židovskej rodiny dvoch lekárov. Obaja rodičia vyštudovali v Prahe, odkiaľ matka pochádzala. Otec sa po skončení štúdia vrátil na Slovensko, do Nitry, kde pracoval ako riaditeľ nemocnice. Jeho staršia sestra Helene Doris sa narodila v roku 1934. Rodina z otcovej strany zahynula počas holokaustu, z matkinej strany prežila jediná sestra, ktorú zachránil vydaj do zahraničia. V čase existencie ľudáckej Slovenskej republiky pamätníkov otec spočiatku pracoval ako obvodný lekár, čím získal štatút hospodársky dôležitého žida a rodine sa dlho darilo vyhýbať deportácii. V roku 1944 už však boli deportáciou ohrození i títo židia a rodina sa musela začať skrývať. Vystriedali niekoľko úkrytov a napriek dramatickým okolnostiam sa im podarilo spolu vojnu prežiť. V roku 1949 sa rodina rozhodla emigrovať do Izraela. Benjamin tu vyštudoval strednú školu a následne študoval históriu. Vďaka dobrým výsledkom mu bolo umožnené pokračovať v štúdiu na University of Yale, venoval sa predovšetkým križiackym výpravám a stredovekej histórii, zaujíma sa však i o svetové dejiny, dejiny Indie a Číny. Keď sa stal vedúcim School of History na University of Jerusalem, zaviedol tu povinný kurz svetovej histórie. Je dvakrát ženatý, prvá manželka bola psychologička, jeden z ich spoločných synov je tiež psychológ. Jeho druhá manželka bola historička umenia špecializujúca sa na stredovek a o ich spoločnom živote pamätník napísal knihu. V súčasnosti žije v Izraeli, v Jeruzaleme.
