Ondrej Kizek

„Už potom sa rozšírilo pod vplyvom toho môjho celkového chovania, tam medzi tými robotníkmi, že: ,My všetci budujeme socializmus a Kizek niečo iné!´ A to ma tak viacmenej sprevádzalo aj ďalšie roky, takéto zaradenie."

„Ten vyšetrovateľ mi dal sugestívnu otázku: ,A Rodinu poznáte?´ Lebo Rodina, to bola organizácia toho kňaza Kolakoviča. Ale ja som na jeho otázku takto spontánne reagoval: ,Ale, Tóno Rodina? Veď druhý rok som s nim vojenčil.´ To mi tak sadlo, pretože to bol skutočne kolega. Pochádzal niekde od Topoľčian a druhý rok som určitý čas s ním vojenčil. Na to on nevedel reagovať. Ale napriek všetkému, čo som im tam povedal, mi moju knižnicu, ktorú som mal takú primitívnu, v obytných skriniach, zaplombovali. Zaplombovali a ukradli mi aj dve knihy. Od Hrušovského - Slovenské dejiny. To bola za Slovenského štátu taká príručka dejepisu. A ešte druhú, neviem, čím to poplietlo tých policajtov - Pascalove myšlienky. Tak tie dve knihy mi ani nevrátili. Zaplombovali to a držali ma v šachu s tým. Až po polroku som si to už sám otvoril."