Sebastián Košút

„Vypočúvali nás tam, ale každého zvlášť. V tom istom čase, nakoľko som sa dozvedel, zobrali vyše 1000 ľudí v celom Poľsku. Tak to bolo zorganizované, aj moji bratia tam boli. Tak sme proste boli v tom väzení a nás tam vypočúvali deň a noc. Nonstop. Prakticky človek potom ani nemal prehľad, nie že prehľad, to bol ,polosprostý´ už prakticky. A v noci nám ani spať nedali prvé dni. Nuž ale pretože ja som vedel, že ja som v tom nemal nejaké úradné postavenie, jedine že som dal týmto ľuďom možnosť tam prebývať, tam účinkovať, stretávať sa s týmito ľuďmi."

„V tom čase už nám hovorili priatelia: ,Pošli preč toho kňaza Jozefa, lebo prídu a obidvoch vás dajú do väzenia. A preto urob to čím skôr, lebo to vieme z úst takých a takých.´ Nuž tak poslal som ho do Varšavy, do Jozefova. Tam bol asi dva týždne, ale sa vrátil. Nevydržal tam. Naďalej sme boli spolu asi necelý mesiac. Hovoria: ,Pošli ho kdekoľvek, ale pošli." Poslal som ho do Zakopaného, do jedného domu k priateľom, aby tam bol. No či tam nerobil také aktivity, ako mi rozprávali. A nakoniec išiel na Slovensko, načierno, a tam ho zatkli na cestách a dali do väzenia. Nuž a keď sa vrátil, teraz je v dome seniorov na Spiši, ale neaktívny, pretože ho urobili mrzáka, nie tak fyzicky, ale psychicky."