„Zavolali nás raz do Detvy na míting, a ten bol tvrdý. Pretože riaditeľstvo závodu, celé SOU, to boli riadni komunisti. Však tam sa robili laufy. No a teraz si tam príde nejaký generál Sámel a nejaký doktor Kováč, ktorý si myslí, že je psychológ. A teraz sme s nimi začali rokovať a tí ľudia začali postupne tlieskať, až ich nakoniec odtiaľ vysáčkovali oni, nie my. A potom sme za 40 minút z Detvy na starej škodovke po zamrznutých cestách došli do Bystrice. Lebo už nám volali, že na krajskej správe je Maroš Krajčovič ešte s jedným a nevedia si rady, lebo tí policajti z VB ich tam rozcupujú."
„Ivan Štúr, potomok z rodiny Štúrovcov, napísal o tom aj knihu. Psychológia individuálnych rozdielov, čiže diferenciálna psychológia. Prevažne sa opieral o jednu Američanku. Bol to vynikajúci chlap, vysoký, fešák, hral basketbal, ale stíhali ho komunisti. A ja som mal vždycky tendenciu, že som sa solidarizoval s ľuďmi, ktorí boli stíhaní. Neviem prečo, ale bolo to tak."
„Tak stál som hore pri dverách a počúval komunistických funkcionárov, až v istý moment, vidím, že tam mám dcéry, tam je Dano Vražda a takí študenti, ktorých som považoval za veľmi schopných: Edo Glut a ďalší. Tak ja som zbehol dolu a ako stál ten komunista, tak som mu zobral mikrofón a začal som hovoriť. ,Milí priatelia, mladí študáci, nedajte sa zavádzať týmito rečami, ktorými sa vás snažia iba ubezpečiť, aby ste nič nepodnikali, nič nerobili, lebo tu je všetko úžasné a nádherné.' A naraz vidím, že tí študenti ma počúvajú so sánkou dolu. Potom som ešte zopár politických vecí povedal na tvrdo."
Ja nie som na svete preto, aby som žil podľa predstáv iných
Štefan Kováč sa narodil 14. augusta 1940 v Lučenci. Jeho otec aj dedko boli vojnoví veteráni z dvoch svetových vojen, otec bol na Done zajatý Sovietmi a internovaný v zajateckom tábore. Po aboslvovaní základného vzdelania Štefan Kováč nastúpil na vojenskú školu J. Žižku v Bratislave, na ktorej zmaturoval v roku 1957. Následne si odslúžil povinnú vojenskú službu, pričom sa dobrovoľne vzdal dôstojníckej dráhy. Od roku 1960 študoval štyri roky za učiteľa na Pedagogickom inštitúte v Banskej Bystrici. Po jeho absolvovaní učil rómskych žiakov fyziku a chémiu v dedinke Jánošovka pri Čiernom Balogu. V roku 1966 sa prihlásil na diaľkové štúdium na FF UK, ktoré ukončil s kvalifikáciou PhDr. z psychológie. Od roku 1972 až do pádu komunizmu v roku 1989 pracoval ako psychológ v Krajskej pedagogicko-psychologickej poradni. Bol aktívnym účastníkom novembrových udalostí, členom OF v Banskej Bystrici a účastníkom viacerých mítingov. V roku 1990 bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia v Prahe. Čoskoro sa vzdal poslaneckého mandátu a bol povolaný gen. A. Sámelom na Veliteľstvo pohraničnej stráže, kde pôsobil až do 31. 12. 1992 ako vrchný veliteľ úseku. Po rozpade ČSFR sa po pol roku zamestnal ako školský psychológ na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici a neskôr opäť v Krajskej poradni.