Vladimír Kubanka

* 1958

  • „A naraz len mama vošla domov o deviatej ráno, keď som už chcel ísť, a hovorí, že nikam nejdeme, že vrátila sa domov, že v meste je veľký štrajk a že bude vojna. Tak sme sa vtedy celý deň vtedy klepali od strachu. Bombardéry lietali ponad mesto, vrtuľníky ruské, a tak ďalej, no a potom už sme počuli aj ten ilegálny vysielač, sme chytili konečne. Tak ako, tam už sa potom všetko toto hovorilo.“

  • „Bola vedľa nejakej skupiny nejakých hercov z Národného divadla, lebo vraj tí Sovieti tam ako vo veľkom rabovali a znásilňovali a že aj potom keď vyšla von, že videla nejakého toho ruského vojaka, že mal hodinky náramkové po celej ruke a že k ním podišiel a strašne sa rehotal a že každý musel dať náramkové hodinky a kto nedal, tak okamžite mal guľku v hlave alebo že keď uvideli niekoho v klobúku, tak ho považovali za buržuja a kapitalistu a zastrelili ho.“

  • „Druhý jej brat, ten to dopracoval až niekam vraj na šéfa propagandy u Alexandra Macha. Bol to Dominik Hudec, ten druhý brat. No a to jej vlastne zachránilo život. Lebo ona tu v Bratislave potom nejaký čas bývala na podnájme, niekde že na Drevenej ulici či kde, lebo striedala mnohé podnájmy. A to v nejakom byte, kde predtým bol nejaký fotograf, čo robil falošné doklady pre Židov, árijské doklady. A toho zobralo gestapo, no ale potom zobralo aj ju na výsluch, a že už tam na ňu revali a že to už vyzeralo, že aj ju odlifrujú do lágru.“

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 14.02.2024

    (audio)
    duration: 03:20:26
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Homofóbne reči politikov – nazval by som ich homohejtné, lebo oni nemajú strach, oni šíria nenávisť

Vladimír Kubanka počas EYD natáčania
Vladimír Kubanka počas EYD natáčania
photo: Dominik Janovský

Vladimír Kubanka sa narodil 30. októbra 1958 v Šumperku. Jeho mama Alžbeta, rodená Hudecová, sa narodila v roku 1924 v Komárne. Vladimírov otec Ondrej sa narodil v roku 1919 v Banskej Štiavnici. V čase Vladimírovho narodenia bývala jeho rodina v Šumperku. Potom sa presťahovali do Bratislavy, kde si jeho otec našiel prácu v Slovnafte ako kultúrny referent na odborovom hnutí. Základnú deväťročnú školu navštevoval v Krasňanoch v Bratislave od roku 1965. Z tohto obdobia si pamätal aj na to, ako ho v škole učiteľky bili. Čoskoro musel prestúpiť, pretože kvôli otcovým nezhodám s vedením ho chceli nechať prepadnúť. Potom už so známkami nemal problémy. Jeho rodičia sa v roku 1967 rozviedli. Brat Bohumil v tej dobe býval na internáte a tiež pracoval v Slovnafte. Základnú školu skončil pamätník v roku 1975. Pre ďalšie štúdium si chcel vybrať odbor súvisiaci s jadrovou fyzikou alebo astrofyzikou. Nakoniec sa rozhodol pre novú priemyslovku v Trnave. Po škole bol krátko zamestnaný v jadrovej elektrárni a potom išiel študovať učiteľský smer, odbor matematika – fyzika. V praxi ale nakoniec pracoval najmä ako IT-odborník (programátor, analytik, technik). Pamätník sa v mladosti stretával hlavne s mužmi, ale považoval sa za bisexuálneho človeka. V súčasnosti spadá pod označenie pansexuálny človek. Osvetu o svojej orientácii robil už na vysokej škole. S odborníkmi spolupracoval aj na zlepšováku pre diagnostiku HIV. Počas socializmu mal v lekárskej správe záznamy o svojej homosexualite, ktorá bola až do roku 1993 považovaná za psychickú chorobu. Stal sa členom združenia Ganymédes, spoluprácu s nimi ale prerušil, keď sa koncom 90-tych rokov presťahoval s mamou do Banskej Bystrice. Tam nakrátko vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Od roku 2011 každoročne absolvuje Pride v Bratislave, Košiciach, ale aj vo Viedni a v Prahe.