Milan Kužela

* 1946

  • „Môj otec bol pôvodne partizán, bol aj postrelený. Otec po vojne tiež vstúpil do strany, ale bol tam asi len tri mesiace, lebo potom zahlásil, že iné sa hovorí a iné sa robí. Tak toto mám asi po ňom. Nevidel som v tom zmysel, hoci sa mali straníci lepšie, tí si mohli povyvádzať, čo chceli. Mnohí na zájazdoch aj kradli, ale všetko sa im to prepáčilo. Ešte ako pionier som bol vylúčený. Mali sme nejakú slávnosť a predtým sme hrali na školskom dvore futbal. Učiteľka mi povedala, že mám špinavé topánky. No nemal som žiadnu vreckovku, tak som si dal dole pioniersku šatku, utrel si topánky a opäť si ju uviazal. Tak som dostal dvojku zo správania za hanobenie červenej šatky.“

  • „Viete čo, mali sme spoluhráčov, ktorým ja hovorím eštebáci, lebo tí udávali. Potom sme mali tých vrchnejších, tak udali im, trénerovi alebo vedúcemu. A to už išlo. Bolo nebezpečné pred niekým niečo rozprávať. Ale to sme vedeli, že ktorí to sú. Tak niekedy sme si aj srandu spravili, že sme povedali naschvál blbosť. No ale každá blbosť niekedy bolí. My sme tomu hovorili, že zožral to aj s trojháčikom. Nuž, ale už sa to nieslo ďalej. Čiže keď ste náhodou niečo potrebovali vybaviť, tak sa už nedalo.“

  • „Chodilo sa všade, dá sa povedať, že z tých hokejových krajín sme hrávali všade. No bývali tie cestovné doložky. K tomu je tiež jedna perlička. Ja som mal vždy také zlé načasovanie. Prišli sme, myslím, z Fínska a hneď za colnicou sa tie výjazdné doložky odovzdávali vedúcemu. Ja som mu tiež odovzdal, ale za mesiac som bol predvolaný do Prahy, že prečo som mu neodovzdal cestovnú doložku. Povedal som, že rovnako ako všetci som ju odovzdal. Čiže zas bolo niečo také na mňa pripravené. Pravdu povediac, vydržať som vydržal dosť takýchto príkorí.“

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, Slovensko, 30.05.2018

    (audio)
    duration: 01:26:09
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Učili ma, že čo si naozaj myslím, to mám povedať

dobový potrét
dobový potrét
photo: Štartfoto

Milan Kužela sa narodil 27. apríla 1946 v Bratislave. Od mladosti inklinoval k športu, v dorasteneckom veku začal hrávať hokej za Slovan Bratislava. Ako 18-ročný debutoval v prvej československej lige. Drvivú väčšinu profesionálnej kariéry odohral v drese bratislavského Slovana. V roku 1972 sa v reprezentačnom tíme podieľal na zisku zlatej medaily z MS v Prahe. Ako nestraník a osobnosť s nevhodnými politickými postojmi nemohol v roku 1974 vycestovať na majstrovstvá do zahraničia. Nasledujúcich šiestich rokov bol podozrievaný z potenciálnej emigrácie, preto nemohol hrávať zápasy mimo hraníc Československa. Začiatkom 80. rokov ho kvôli nezhodám s vedením a trénerom poslali na sezónu do Bučiny Zvolen. V sezóne 1982/83 hral opäť za Slovan, avšak poslednýkrát v prvej lige. Do roku 1992 pôsobil ako hrajúci tréner v HK Nové Zámky, HC Piešťany aj v Spolkovej republike Nemecko (HC Burgau). V roku 1992 ukončil aktívnu hráčsku činnosť a ďalej trénoval, najmä dorast Slovanu, neskôr v Švajčiarsku a Taliansku. V roku 2004 bol uvedený do Siene slávy slovenského hokeja.