Štefan Maďar

„Ako sme išli popri Dunaji, tak som povedal kamarátovi, nech sa drží vody, aby sme ju stále mali na očiach. A tak sme išli aj v noci, prespali sme v sene a ráno sme zas pokračovali smerom na Bruck. Ani sme nevedeli, kam presne ideme. Ale potom sme boli prekvapení, že nás Rakúšania zobrali. Naraz niekto zakričal: ,Halt! Legitimation!´ a už sme boli hotoví. Potom nás naložili a autom nás odviezli do nejakého mesta. Tam sme boli tri dni a povedali nám, že nás odvezú do Bratislavy. ,Ó, svätá Mária!´ Koľko bitiek som v Bratislave dostal. Každý večer, keď sa zotmelo, tak sa začalo vyšetrovanie. A bolo tam otvorené okno a traja ma vyšetrovali. Si ma podávali z ruky do ruky a tak ma mlátili. A ja už som nemohol vydržať a hovoril som si, že ja tuším vyskočím z toho okna. Avšak som si to rozmyslel a nevyskočil som. Ale denno-denne ma mlátili, väčšinu v noci.“

„V Jáchymove som bol na Rovnosti a na Svornosti. Keď sme šli pracovať do bane, tak sme sa všetci museli držať za lano a za ruky a dvesto metrov to bolo približne z tábora. A kto sa nedržal lana alebo chcel ujsť, tak sa mu vyhrážali, že ho zastrelia. Takže sa tam nedalo nič robiť.“