Viktor Magdolen

* 1920

  • „Ja som bol veľmi angažovaný ešte v Janíkovciach, som založil Hlinkovu slovenskú stranu pre deti.“ „Čiže Hlinkovu mládež ste tam zakladali, organizovali.“ „Hlinkovu mládež a ja som tam bol, samozrejme, predsedom aj všetko, vlastne všetko.“ „A potom, keď ste išli do Bratislavy, tak ste zase išli do Hlinkovej mládeže v Bratislave.“ „My sme mali vysokoškolskú Hlinkovu mládež, tak som bol tam a v tej janíkovskej som zostal. A tam som ju viedol, direktívy som dával a tak ďalej. Ja som chodil veľmi často domov, každé dva týždne.“

  • „Naše oddelenie, produkcia, to bolo tam, cez tie okná. Aj sme boli bez úradu, na chodbách sme pracovali. Ale to prešlo rýchlo, to sa dalo do poriadku. Ja som bol dokonca vtedy, keď bol ten atentát, chorý, ležal som doma. A hovorili mi, že bol atentát a že práve v mojom oddelení. Musel som si to ísť dať do poriadku. Musel som vstať ako nemocný. Stoly boli prekotené alebo poškodené, tak som musel vstať a dať si všetko dohromady a potom som až po chorobe robil. To za týždeň bolo hotové.“

  • „Ešte Slobodná Európa nebola. A ja som bol tuná cez leto a vtedy sa skočilo to staré vysielanie a urobili si, myslím, tri mesiace takú pauzu. A medzi tými tromi mesiacmi sa rozhodli, že budú zberať [ľudí]. Ja som si hneď urobil tento a napísal som žiadosť o prijatie. Nato som bol potom predvolaný na skúšku, urobil som si skúšku aj všetko a bol som prijatý. Povedali mi: ,Keď začne rádio robiť, tak aby som prišiel.ʻ Takto som sa dostal tam.“

  • „Mali sme direkciu, bolo päť nejakých direktorov, hlavný a vedľajší a tí to museli prečítať a preštudovať. Zrovna z vysielania z Československa to dostávali každý deň a to si museli tiež preštudovať, aby vedeli čo tam sa hovorí a ako oni musia na to odpovedať. Dostali z Československa všelijaké reakcie, to bolo veľmi živé. A každý deň bola aj konferencia, a síce redakcie, nie nás. My sme mali sem tam nejaké konferencie z produkcie, ale oni mali každý deň. Niekedy aj mňa pozývali na tie konferencie, keď išlo o veci vysielania a tak ďalej.“

  • „Najprv som vystupoval pod vlastným menom, lebo všetci sme vystupovali pod vlastným menom. Potom povedali: ,To nie je dobré, tí ľudia na Slovensku majú nepríjemnosti, či také alebo také.ʻ Tak sme si každý zobrali krycie meno, museli sme si zobrali. Ja som si zobral Števo Korec. Štefan Korec.“

  • Full recordings
  • 1

    Mníchov, 29.01.2017

    (audio)
    duration: 01:06:21
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

To bolo vždycky vo sne, kde ja budem

Viktor Magdolen v Rádiu Slobodná Európa
Viktor Magdolen v Rádiu Slobodná Európa
photo: Archiv - Pamět národa

Viktor Magdolen sa narodil 9. septembra 1920 v Chynoranoch v mnohopočetnej roľníckej rodine. Navštevoval tu miestnu ľudovú školu, po ukončení štvrtej triedy sa však presťahoval do Veľkých Janíkoviec, kde si otec začiatkom 30. rokov prenajal statok. Napriek tomu, že Viktor rád pomáhal s prácou na hospodárstve, túžil po vzdelaní. Po ukončení gymnázia v Nitre v roku 1941, pokračoval na právnickej fakulte na univerzite v Bratislave. Doma i v Bratislave sa aktívne zúčastňoval činnosti Hlinkovej mládeže ako inštruktor, po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stal členom spravodajského oddelenia pri Hlavnom veliteľstve HM. Popri univerzitnom štúdiu sa venoval i svojej najväčšej záľube - spevu, ale nakoniec univerzitu zanechal a pokračoval v hudobnom vzdelaní na akadémii vo Viedni, kam odišiel ešte pred koncom vojny. Po jej skončení sa usídlil v Innsbrucku, o niekoľko mesiacov sa však vrátil späť do Viedne, kde asi rok študoval spev na akadémii. Koncom 40. rokov sa opäť pokúšal získať kvalitné hudobné vzdelanie vo Francúzsku, no napriek tomu, že sa mu krajina páčila, nechcel tam ostať natrvalo. Od roku 1951 začal v Mníchove pracovať v Rádiu Slobodná Európa, vo vysielaní používal pseudonym Štefan Korec. V rádiu pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku, pokojný čas staroby trávi v Mníchove. Od roku 2003 je čestným občanom obce Chynorany.