Doc. PhDr. Augustín Maťovčík

„Ja som sa rozhodol že budem študovať slovenčinu alebo niečo podobné, a prihlásil som sa na Univerzitu Komenského. Žiaľ, situácia bola taká na dedine, že tam bol jeden komunista, ktorý nám nedával dobré posudky. A dal mi taký posudok, že som sa napriek tomu, že som mal samé jednotky, na školu nedostal. A mal som ísť učiť, mal som aj dekrét do obce Oravské Veselé. Ale v Bratislave študoval jeden môj spolužiak-futbalista, a ten mi povedal, že sú dodatočné prijímacie pohovory na Vysokú školu pedagogickú. Tak ja som namiesto vyučovania išiel 1. septembra do Bratislavy na nové skúšky a tam ma skúšal a prijal profesor Černušák, čo je známy olympionik. Tak som urobil skúšky, vrátil sa domov, zbalil veci a išiel do Bratislavy, kde som nemal ubytovanie, kde som nemal nič."

„Bol tam most, ktorý išiel cez rieku, a ten strážili Nemci. Nemeckí vojaci bývali v našom dome na poschodí – mladí chlapi to boli. Lenže tu blízko bola aj hora. Tam chodili po proviant, stravu a nejaké odevy v noci aj partizáni. Tak vzadu, v humnách, sme trošku pomáhali partizánom, tí Nemci boli vpredu. Našťastie to dobre obstálo, náš dom síce ostreľovali potom Nemci počas ústupu v roku 1945, ale nič sa nestalo. Našej rodine sa nestalo nič ani kvôli partizánom, ani kvôli Nemcom, a nemali sme žiadne opletačky ani ujmy. Na vojnu si ale pamätám ako malý chlapec."