Michal Murin

„Niektorí dodnes hovoria, že to bolo najexperimentálnejšie divadlo na Slovensku. Tí, ktorí v tom zotrvali a robia to ešte stále, z toho majú naozaj silný zážitok. My sme boli chápaní ako kultoví, tajomní, dokonca som odchytil, že nás podozrievali, či náhodou neberieme nejaké drogy. My sme boli nekomunikatívni, to bolo nonverbálne divadlo, to znamená, že sme nič neartikulovali. Všetko bolo v gestách, ale nie pantomimických, ale takých abstraktných... Tak vlastne každý si za tým mohol vidieť, čo chcel, a keďže bola klíma taká, aká bola, tak každý tam videl to, čomu fandil.”

„Otec pochádzal zo severného prostredia, teda z prostredia pri poľských hraniciach, kde sú Rusíni, teda bol Rusín. V občianskom preukaze však mal napísané Ukrajinec. A to mi nebolo jasné, tam som sa ho pýtal, prečo je Ukrajinec, keď hovorí rusínsky. Vtedy som sa dozvedel, niekedy na gymnáziu, že Rusíni ako národnosť boli zakázaní. Otec mi povedal, že pretečie mnoho desaťročí, kým sa slobodne bude dať hlásiť k Rusínom. Takže to bol ďalší taký moment, a takto mladý človek niečo postupne dešifruje.”