Róbert Novotný

„Keďže som sa pokúšal dostať aj môjho brata z Československa, tak som ešte medzi emigrantmi rozvinul nejaké aktivity a dostal som sa do takej prevádzačskej skupiny Čechov a Slovákov, ktorí pracovali na tom, že prevážali ľudí z Česko-Slovenska, hlavne z Juhoslávie alebo priamo z Československa. Načierno. Bola to taká zasvätená skupina, kde sa, samozrejme, pod najväčším trestom muselo prisahať, že to človek nezradí, keby nechcel spolupracovať. Ja som sa na to dal, pretože som chcel dostať von môjho brata, čo sa mi aj nakoniec podarilo – dostať ho z Československa von aj s jeho manželkou. Dodnes žijú vo Švajčiarsku. Ja som bol pri zopár akciách, či to boli Česi alebo Slováci, potom išli do Nemecka alebo do Austrálie, alebo do Ameriky... Previedli sme takto veľa ľudí, čo bolo obrovské riziko, pretože nám hrozilo – za prevádzanie je všade na svete, teda tuším všade – sedem rokov väzenia, plus by nasledovalo vyhostenie zo Švajčiarska. Takže bolo to veľké riziko. Robili sme všetko zadarmo, čisto z nejakého presvedčenia."

„Tento pán bol viditeľne agent. Ponúkal mi rôzne veci, že sa môžem stať slobodným a mať neuveriteľné výhody ja aj moja rodina, keď s ním budem spolupracovať. Ja som to kategoricky odmietol. Nastala hádka, prišlo k bitke, navalili sa na mňa na sedačke... všetko sa odohralo veľmi rýchlo. Tento pán mal zrazu v ruke pištoľ malého kalibru, tuším sedemmilimetrového, padla rana a strelili mi do ruky. Ešte dodnes mám z toho jazvu. Všetci sa dosť zľakli a tú sekundu som využil a vyskočil som vtedy von oknom. To bolo skoro prízemie, také polovičné... tak z prvého poschodia to bolo. Utekal som, no začal som strašne krvácať, vytrhlo mi skoro polovicu ruky. Bolo to v piatok a, samozrejme, keďže som mal tak rozrobené veci, nemohol som ísť k lekárovi, pretože bolo jasné, že je to strelné zranenie, a mal by som problémy, lebo lekár by to musel nahlásiť. Tak som si to nejako zapchal, doma som sa ošetril a čakal som, ako to bude, lenže rana sa mi, samozrejme, ako skoro všetky po strelných zbraniach – nemal som jednu – sa začínajú zapaľovať. Cez víkend sa mi to zapálilo, tak som musel ísť k nejakému doktorovi. Nakoniec som zatelefonoval jednému známemu, on bol chirurg, Čech, volal sa doktor Piško. Mal aj súkromnú chirurgickú ambulanciu. Povedal mi, aby som prišiel večer k nemu do ambulancie. Tam ma počkal, ja som mu povedal, čo sa stalo, on ma ošetril a dal mi antibiotiká. Veľmi mi pomohol a stanovil mi na to tajnú diagnózu."