Alfonz Petreje

„Rodičia, ako som spomínal, mali v malej obci krčmu, obchod a vlastnili asi 7 hektárov pôdy. Raz k nám prišiel jeden pracovník okresného výboru KSS a požiadal nášho otca, či môžu mať v miestnosti schôdzu. Bolo to letné obdobie a prišli k nám mládenci. Chceli si vypiť pivo. Po dlhšom rozmýšľaní som sa rozhodol, že neurobím nič zlé, keď načapujem niekoľko pohárov piva. Vošiel som do miestnosti, kde bola schôdza, a o chvíľu som vyniesol niekoľko pohárov. Toto sa ale súdruhovi z okresu nepáčilo. Počul som, ako sa vyjadril, citujem: ,Spočítame mu to, Bánovce, to je Tisovo hniezdo!ʻ"

„Keď sme sa vrátili z práce, po 14-tej hodine nasledoval obed, potom príprava na poradový výcvik, pochod, pochod so spevom, obraty na mieste a za pochodu. Prípadne politické školenia, kde nám bolo jasne povedané: ,Zbraň vám do ruky nemôžeme dať, pretože by ste ju obrátili proti nám!ʻ Po ťažkej práci sme mali občas poplachové cvičenia. Niekedy len nástup s plnou poľnou, ak to tak možno nazvať. A niekedy to bol aj pochod mimo kasární, dva až tri kilometre chôdze. Ráno samozrejme naspäť do práce."