Igor Prieložný

* 1957

  • „Bolo to po osemdesiatom, kedy bol bojkot západných krajín Moskvy a zase naopak, o štyri roky, keď ten bojkot bol z opačnej strany, že východ bojkotoval Los Angeles. Tak otec bol vtedy ako viceprezident Svetovej federácie, čiže mal ísť na olympijské hry do Los Angeles ako funkcionár. No a zrazu si ho pozvali na americké veľvyslanectvo a zavreli ho do takej tmavej miestnosti a pustili mu taký film, kde mu ukázali jeho príspevok, ktorý rozprával po športovej stránke ohľadom teda invázie, a ja neviem, čo všetko, to by som už...by som klamal, keby som povedal, že si to pamätám veľmi dobre. Ale, každopádne, americká strana jemu ako človekovi a funkcionárovi niečo vyčítala vo vzťahu, teda k tým vzťahom východ-západ, no a povedali, že mu nedajú to vízum. Čiže toto sa riešilo potom na vysokej úrovni funkcionárskej, čiže Medzinárodný olympijský výbor a tak ďalej. On sa nakoniec na tú olympiádu dostal ako funkcionár, ale malo to takú veľmi kyslú príchuť.“

  • „Takže ten šesťdesiaty ôsmy… A nehovoriac o tom… nehovoriac o tom, že môj strýko, teda otcov švagor, v tom čase bol riaditeľ Slovnaftu a to bola exponovaná pozícia tak, že v tých časoch, čo viem, a čo si pamätám, tak sa aj schovával. A vždy keď..Vždy..Každú noc býval niekde u nikoho inde. No a tak, keď prišiel k nám, tak ja som musel odísť do vedľajšej izby a oni sa tak pošepky rozprávali. A to je potom také veľmi ťažké - ako otec, ktorý je funkcionár, hej, a potom príde jeden super inteligentný, dobrý človek, ktorý ozaj niečo urobil aj pre Slovensko, aj pre Československo, lebo vlastne zakladal Slovnaft, hej, a stal sa potom aj riaditeľom, a musí sa schovávať. Vtedy som to nevnímal tak, ale samozrejme dneska už to viem, že to bola úplne schizofrenická situácia. Čiže, ten šesťdesiaty ôsmy určite nám zostal v mysliach.“

  • „Prišiel som do Nemecka a mal som ísť do Hamburgu. A môj kolega, teda respektíve on bol prvý tréner, ktorý si povedal aj „dobre s Igorom budem trénovať tú reprezentáciu“, tak on bol v Mníchove. Takto sme to mali ako pripravené, respektíve federácia to takto pripravila. No, len v Hamburgu si povedali, že majú už dosť trénerov z východného bloku, mali tam hlavne Poliakov, a v čase, keď sa to malo zrealizovať, tak ja som zrazu zostal v strede, v tom Frankfurte. A prvé tri týždne som nemal čo robiť. Už som mal výpoveď z roboty na FTVŠ, už som ako nerobil. Tam som sedel, bol som prvé dva týždne na hoteli, nič sa nedialo. Každý deň sme komunikovali, telefonovali sme spolu. No a nakoniec v rýchlosti upravili ten celý koncept tak, že som zostal vo Frankfurte v tzv. volejbalovom internáte pre chlapcov, kde boli vždy dve generácie chlapcov po dva roky, hej. A to bolo počas školského roka a v lete som išiel potom pracovať k tej reprezentácii mužov.“

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 10.10.2024

    (audio)
    duration: 02:33:38
    media recorded in project Tipsport pre legendy
Full recordings are available only for logged users.

Úspech je suma malých, ale správnych rozhodnutí

Igor Prieložný počas eyd natáčania.
Igor Prieložný počas eyd natáčania.
photo: Dominik Janovský

Igor Prieložný sa narodil 25. februára 1957 v Trnave. Mama Soňa (1936) bola povolaním zdravotná zubná sestra a otec Dušan (1930) bol významný československý volejbalový hráč, medzinárodný rozhodca a funkcionár. Základnú školu začal navštevovať v roku 1963 v Bratislave. Od roku 1972 študoval na Gymnáziu Juraja Hronca v Bratislave. Už ako študent hrával na stredoškolských Majstrovstvách Československa a reprezentoval ČSSR na mnohých juniorských medzinárodných turnajoch. V roku 1975 hral na svojich prvých Majstrovstvách Európy v západnom Nemecku. Po maturite v roku 1976 pokračoval v štúdiu na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave. V roku 1977 hral na ME vo Fínsku s krátkym časovým odstupom za oba reprezentačné tímy Československa – juniorský aj mužský. Po promócii nastúpil na ročnú vojenskú prezenčnú službu. Po návrate z vojenčiny získal prácu ako asistent – špecialista na volejbal na FTVŠ v Bratislave. V roku 1980 sa zúčastnil na LOH v Moskve a v roku 1982 na MS v Argentíne. V roku 1984 vycestoval s družstvom Československa do USA na prípravné turnaje na olympijské hry. Na ME 1985 sa s reprezentáciou umiestnili na druhom mieste. V roku 1985 získal s československým mužstvom bronzovú medailu na prestížnom medzinárodnom turnaji Svetového pohára. Pre zdravotné problémy musel svoju kariéru volejbalistu ako tridsaťročný ukončiť. V rokoch 1987 až 1996 pracoval ako tréner v Nemecku. Rok po návrate na Slovensko však opäť trénoval najmä v zahraničí – najprv vo Viedni a neskôr vo Švajčiarsku. Od roku 2003 pôsobil na trénerskom poste osem rokov v Poľsku, od roku 2011 nasledujúce dva roky v Dubaji. Po návrate viedol vo Viedni dva roky ženský tím v plážovom volejbale v príprave na LOH 2016. Na Slovensku pracoval v ženskom klube Slávia UK Bratislava. V Nemecku trénoval volejbalistky s úspešným postupom na LOH 2020.