Mgr. David Ručka

Naša triedna, ona učila angličtinu a nemčinu, už z toho bolo asi, že tým pádom musela mať väčší prehľad vďaka tomu, že ovládala tie jazyky a naozaj, ovládala ich výborne, bola veľmi dobrá. A bolo niekedy, že ona vlastne musela nás nútiť napríklad vstúpiť do toho SSM, s čím niektorí mali problém, že odmietali. Pamätám si jedného spolužiaka, ktorý viem, že proste odmietal vstúpiť do toho SSM a ona na neho vytvárala určitý tlak, zároveň bolo cítiť občas z nejakých takých poznámok, že jej vnútorný nejaký názor je úplne iný. To bolo vo viacerých učiteľoch, ale boli tam aj takí klasickí, by som povedal komunisti, ktorí išli to svoje. Mali sme napríklad brannú výchovu, tam sme sa práve učili o tom, že sú nejaké štvavé vysielačky a stále ruštinu. Mali sme povinnú ruštinu od piatej triedy vlastne a pokračovalo to aj na tom gymnázium. Som rád samozrejme teraz, že stále viem prečítať v azbuke niečo a dokonca som maturoval z ruštiny aj z angličtiny. V tej ruštine boli stále tie látky, čo sa preberali, tie texty boli furt o tom jak ten Sovietsky zväz je najlepšia krajina na svete, aké majú vyspelé to hospodárstvo, aké majú vyspelé tie technológie a to lietanie, ten Gagarin a Tereškovova a to bolo stále ako. Akurát potom už čím dál viac už sme si z toho robili srandu a už to človek bral čím dál menej vážne a čím dál viac ako nejakú karikatúru.

Bol tu takový malinký problém, lebo tým, že som nechodil do iskier, tak som ani neprešiel do pioniera a vlastne začínalo to byť trošku napäté vtedy, než pôjdem na strednú školu, lebo bolo nemožné, aby človek, ktorý nie je v pionieru sa dostal na nejakú strednú školu alebo gymnázium, ako pre mňa sa plánovalo, alebo aj ja som si predstavoval. No a potom sa to vyriešilo takým zaujímavým spôsobom, že vznikol turistický krúžok, ktorý samozrejme tiež musel byť pionierskou organizáciou a to ma bavilo, lebo som proste turistika ma bavila, takže som vstúpil do toho turistického krúžku a tam po čase som sa stal aj oficiálne pionierom. A čo bolo na tom také srandovné, že väčšinou tí pionieri vstupovali hromadne v kine, konkrétne u nás bolo veľké kino a vlastne tam sa všetci stretli a tam oni boli, proste hromadne sľubovali. A ja som pioniersky sľub, to si doteraz pamätám, mal sám s tou svojou skupinou, čo bolo asi desať ľudí v tom turistickom. Sám som ho odrecitoval pred kinom vo Frýdlante nad Ostravicí v rámci toho nášho výletu turistického. Takže som vlastne síce bol akoby disidentom, že neskoro som vstúpil, ale potom ten môj vstup bol individuálny by som povedal v pionierskej organizácii.