Ladislav Šidelský

* 1935

  • „Ale ako sa tam dostať... Pretože keď sme prišli do Bielu, to je taká jedna dedinka pred Čiernou nad Tisou, tam už boli policajti, každých 200 metrov bol nejaký policajt, a každého kukali, že či niečo nemá. Keď videli kameru, a tam bolo dosť kameramanov, zo Západu takisto, poslali ich preč a nemohli sa tam vôbec dostať. Ja som veľmi často chodil – sako a kravatu, s tým som bol dosť známy, tak som to vymyslel tak, že som tú malú kamierku zaviazal na kravatu, zobral som si v tej horúčave sako, čo bolo v takej horúčave dosť vyzývavé. Tú malú kameru som si dal na rameno, zapol som si sako, a tak som prešiel, lebo nevideli, že mám kameru."

  • „S tou kamerou som sa dostal až priamo na stanicu. A keď sme tam často chodievali, tak sme tam mali aj známych, povedzme financov. A tí mi povedali – som sa snažil nájsť miesto, kde ten vlak príde, odkiaľ asi vyjdú, to mi povedali tam, financi. Ale filmovať sa nesmie. Nakoniec mi jeden z nich, neviem, ako sa volá, ani by som ho nepoznal iste, povedal, že „keď chceš, tak poď do tej miestnosti a cez mreže môžeš nasnímať, ako prídu, ako idú, a pôjdeš od jedného okna k druhému, na druhú stranu, jak odchádzajú do spoločenskej miestnosti," ktorá bola tam nejaká v Čiernej nad Tisou. Tak toto sa mi viac-menej podarilo. Lenže vtip bol v tom, že ak toto budem filmovať, a ja mám len 35 sekúnd na nakrútenie pera, tak buď spustím kameru skoro, nenafilmujem nič, alebo neskoro a oni mi ujdú. To bola dilema teraz, ako to spraviť. Tak deux et machina mi prišla a som to spustil vtedy, keď sú tam, na čele s Brežnevom, Dubčekom, a jak sa menoval... Biľak."

  • „Mimo ropovodu, keď si tak pamätám, začali ešte stavať Domašu. Pamätám si, že keď začali stavať tú Domašu, mnoho ľudí nechcelo, aby to bolo. Lebo predsa prišli o domy, prišli o majetky. Takže, bolo to také, nie že dosť napäté, ale bolo mi ľúto tých ľudí, keď vidím, jak im búrali tie buldozéry ich domčeky. Vtedy tie ženy tak plakali, to bolo také … Ale to sa vysielať nesmelo. Nikdy sme to vo vysielaní nevideli, že tam plače žena kvôli tomu, že jej zbúrali dom. Bolo to také kruté."

  • „Keď som na ten východ už prišiel, tak som chcel ukázať, ako ten východ vyzerá. Je to krásne prostredie, krásne krajinky, krásni ľudia. A robiť tu dokument... Toto sme práve robili, aby Československo, nielen Slovensko, ale Československo videlo, že to východné Slovensko má svoje veľké hodnoty, či je to v ľuďoch, alebo je to v prírode, v čomkoľvek, už aj v tom nárečí, niekedy je, by som povedal, žartovné, ale... vždycky veľmi pekné to východné Slovensko je. A ja som prišiel z Bratislavy na východné Slovensko nie preto, že som sa tu narodil. Ale stalo sa mi, že som sem prišiel, a dodnes to neľutujem."

  • Full recordings
  • 1

    Košice, 27.11.2015

    (audio)
    duration: 01:44:21
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Drzosť kameramana musí byť, ale treba ju správne využiť

 Šidelský Ladislav
Šidelský Ladislav
photo: archív pamätníka

Ladislav Šidelský sa narodil 28. augusta 1935 v Solivare pri Prešove v rodine železničiara. Detstvo a mladosť preil v Bratislave. Študoval na Strednej priemyselnej škole filmovej, najprv v Klánoviciach, po roku sa presťahoval do Čimelíc. Do praxe nastúpil do Československého štátneho filmu ako laborant. Postupne prešiel na kamerovanie. V roku 1959 ako kameraman nastúpil do Československej televízie v Bratislave. 1. januára 1960 prišiel do Košíc a bol pri vzniku štúdia ČST v roku 1962. Nakrúcal výstavbu VSŽ, zrod priehrady Domaša a udalosti na celom východnom Slovensku. 29. júla 1968 ako jediný kameraman nakrútil stretnutie slovenskej a sovietskej delegácie na čele s Alexandrom Dubčekom a Leonidom Brežnevom v Čiernej nad Tisou. Jeho zábery obleteli celý svet. V nasledujúcich rokoch natáčal s mnohými uznávanými režisérmi, hrané filmy i dokumenty, sám režíroval. Ako kameraman a režisér sa dostal napr. na Špicbergy či do Talianska. V súčasnosti je v penzii a žije v Košiciach.