Mysleli sme, že Nemci tam neprídu a dajú nám pokoj
Mikuláš Škrek sa narodil 2. apríla 1918 v dedinke Čarace pri Zlatých Moravciach, v rodine obchodníka. Mal ešte štyri sestry, Luciu, Edit, Irenu a Magdu. Mikuláš na svojho otca spomína ako na veľmi dobrého človeka, ktorý pomáhal ľuďom a bol skvelým obchodníkom. V Zlatých Moravciach vlastnili trh, družstvo a hostinec. Ako dieťa navštevoval Ľudovú školu v Zlatých Moravciach a neskôr gymnázium v Bratislave. Ďalej pokračoval v štúdiu na Obchodnej akadémii, ktorá sídlila tiež v Bratislave na Palisádach 44. Počas štúdia býval u svojej rodiny. V decembri v roku 1938, keď začal pociťovať zhoršenie situácie, snažil sa odviesť celú svoju rodinu do vtedajšej Palestíny. Jeho otec s matkou a dvoma sestrami sa rozhodli ostať vo svojom rodisku. Na poslednú chvíľu odišiel len on a jeho ďalšie sestry, Edit a Lucia. Jeho rodičia boli nakoniec pri úteku zastrelení a sestry, ktoré neodišli, zahynuli v táboroch. Samotná cesta do vtedajšej Palestíny trvala viac ako mesiac. Na lodi sa nachádzalo vyše 700 ľudí. Takmer celý mesiac boli bez vody na umývanie, mohli sa čistiť len alkoholom. Cesta sa nezaobišla bez úmrtia na lodi. V prvých rokoch si v bývalej Palestíne otvoril reštauráciu a hotel. Oboje predal a v súčasnosti vlastní jeden väčší hotel, ktorý vedú jeho syn a dcéra. V Izraeli sa cez priateľov zoznámil so svojou budúcou ženou, Ester Grosovou. Tiež pochádzala zo Slovenska, konkrétne z Komjatíc. Stále na ňu spomína ako na výbornú a pracovitú ženu. Našťastie neprišiel o všetkých svojich príbuzných na Slovensku. V Košiciach žije stále sedem Škrekov. Hovoríme o veľmi širokej košickej vetve. Mikuláš uvádza, že Škrekovci žijú aj v Leviciach a Banskej Bystrici. Celý čas spomínal, že do príchodu vojny mal on aj jeho rodina v Československu krásny život.
