Giora Solar

„Bolo to niečo krásne, že naraz sa to otvorilo, že naraz sa to dá. Mysleli sme si, že veci sa môžu meniť. Kto vedel, čo sa stane o 20 rokov neskôr. Moji rodičia napríklad vtedy ihneď cestovali do Československa. Dubček bolo pre nás najväčšie meno. Vtedy sa dúfalo, všetci sme o tom čítali. Nemali sme vtedy televíziu. V Izraeli začínala televízia, myslím, v ´73. či ´74. roku. Nevideli sme, ale čítali - aj o tom, čo sa deje v Prahe, alebo keď Rusi prišli."

„Pre matku napríklad, keď sme prišli do Československa - ešte neboli hranice medzi Čechami a Slovenskom, ale iba prechod - a uvidela znak Slovenska s horami a krížom, tak pre ňu to bol šok. Povedala: 'Zase sa to vracia?' Pre ňu ten znak znamenal tie časy - Hlinka a to všetko. Ale inak sme videli potenciál, ale najmä aká chudobnosť prišla za tie roky komunizmu. Videli sme tie krásne hotely v Tatrách, ale ako chudobne je dnu."