Juraj Steiner

"Robil som železiara v panelárni a naučil som sa do všetkých panelov, z ktorých stojí Karlova Ves alebo celé lokácie, ktoré boli vtedy vo výstavbe. Tak ja som do nich montoval tie železné výstužové konštrukcie do panelov, kde sa vyrábali. A to som robil dva roky. A potom som sa vrátil do televízie a začal som zase pracovať ako maskér. Takže ja som to jedno obdobie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy a jedno to obdobie normalizácie po tom vstupe zažil de facto ako robotník. A keď som sa vrátil do televízie, tak ma oboznámili s tým, kto tými previerkami neprešiel. Takže vtedy som už začal chápať, aká to je hra. Nejak už som s tým bol konfrontovaný. Možno som to nechápal vtedy, ešte stále to pre mňa nebolo dôležité. Pre mňa bolo dôležité, že som sa mohol postarať o rodinu, zarobiť peniaze a pretože som zhodou okolností tú prácu mal rád a mal som v nej úspech, tak to boli také motory, ktoré boli pre mňa prioritou v tom čase. Priamo 21. augusta som býval v tom čase na Veternej, tam bývala moja mama v tom byte. A keď som išiel do panelárne na rannú smenu, lebo tam bola trojsmenná prevádzka v tom čase, tak som videl vonku tie tanky pred Slovenskou národnou radou a pred Svätou trojicou a všade odstavené všelijaké iné a neporiadok na cestách a bezradných ľudí a žiadna mestská doprava, nič. Tak som sa vrátil domov, žene som povedal, nech nikam nechodí. Naša dcéra mala štyri mesiace vtedy, v auguste. A išiel som pešo do práce, krížom cez mesto. Všade som videl, čo sa tam deje, a keď sme prišli do práce, tam už ten národ bol rozrušený a bol pohoršený."

"Môj otec sa volal Alexander Steiner. On bol najstarším synom mojho deda, ktorý bol Artúr Steiner. A Artúr Steiner bol v medzivojnovom období, ale aj počas Slovenského štátu, veľkoobchodníkom s múkou, tá firma sa volala Stea. On patril medzi tých, ktorí nejakým spôsobom boli strategicky dôležití aj pre to hospodárstvo Slovenského štátu, pretože múka bola surovina, ktorá proste…Takže on nejakým spôsobom ani nebol vystavený, ale už jeho syna zavraždili na gestape, pretože ho vypočúvali. Aspoň tak mi potom neskôr otec povedal, že ho vypočúvali pre podozrenie v nejakej ilegálnej činnosti. Takže môj strýc, po ktorom som Juraj, ten zahynul v dôsledku politiky Slovenského štátu. A jeho súrodenec iný ten bol v Terezíne, ten odišiel z domu ako dospelý žiť do Prahy. Tak ten si užil holokaust, v úvodzovkách užil holokaust, tým, že bol väzňom v Terezíne. A ostatní príbuzní boli odvlečení. Môj otec potom pracoval u svojho otca a keďže dedo Artúr zomrel v štyridsiatom štvrtom roku, tak môj otec viedol ten podnik, pokiaľ mu to dovolili, ešte aj po vojne. A potom na ten podnik uvalili štátnu správu a jeho spravili správcom toho majetku, ale už monitoroval ten obchod štát. A potom po štyridsiatom ôsmom myslím mu to raz úplne zobrali."