Ľubomír Vacek

„,Čechúň si a Čechúň budeš,´ hovorili. A ja som nerozprával česky nič, hoci by som vedel česky rozprávať plynule. Ten útlak som cítil. Bolo veľa takých, ktorí sympatizovali s Čechmi, ale aj veľa takých, ktorí boli proti Čechom.“

„Počas druhej svetovej vojny sa u nás skrývali aj Židia, aj Moraváci z Hodonína, na ktorých bol vypísaný trest smrti za politiku. A oni sa nie že skrývali, oni boli zamestnaní u otca. Vybavil im papiere, doklady, občianske. A pracovali tam. Ja som to tiež nevedel. Ja som bol malý chlapec – mal som 10 rokov. Takže mne nepovedal ani slovo, že sú u nás nejakí Moraváci. Ja som len vedel, že tá sa volá Zuzka, tá sa volá Anka a ten sa volá Juraj. Oni sa tak vôbec nevolali.“