Vlasta Zábojníková

„Predtým sme chodili do Sokolovne - na ihrisko hrávať volejbal a tam sme sa stretali. Lenže vtedy za socializmu proste Sokolovňu vzali a z náraďovne urobili kostolík, kaplnku, kde chodili. Mali sme tu jednu predavačku mlieka, pani Rajskupovú, tá išla v meste na spoveď a farár jej hovorí: ,Prečo nemôžete chodiť sem na Kolibu do kaplnky?´ ,To nie je žiadna kaplnka, to je Sokolovňa a vy keď hovoríte, že to je kaplnka, tak nie ste farár.´ Sokolovňa bola hneď vedľa školy, veľké aj malé ihrisko bolo. Tam si ju Kolibáci postavili sami zo starých tehál tú Sokolovňu. Si pamätám s mamou sme tam chodili, som bola šesťročná, čistila som tehly a muži stavali tú Sokolovňu. To bola kolibská Sokolovňa, ale potom ju predali za pár korún. Potom, keď už nebol Sokol, dávali to závodu, ktorý prosperoval dobre.“