Ján Boďa

„Odznelo aj to, hlásil to veliteľ práporu, že veliteľ pluku šiel do tábora pre ostrú dokumentáciu, no a potom bol povel nastúpiť do BVP-čka, vyštartovali sme z toho poľa, zaradili sa do kolóny a bola križovatka vľavo na Hradec Králové a vpravo na Wroclaw. Samozrejme, že vodičovi a veliteľovi BVP trčali hlavy von v pochodovej polohe a nad rojom sa dal odklopiť strop, volalo sa to nebesá, a to bolo za jazdy zakázané otvárať. No ničmenej, celá kolóna nebesá otvorené a všetci pozerali, zabáčame vpravo, alebo vľavo? No a zabočili sme našťastie vľavo, vrátili sme sa do posádky.“

„Potom to ale pretrvávalo až do môjho odchodu do civilu, odchádzal som 31. augusta. Hneď pred Vianocami sa hovorilo, že pravdepodobne aj dôstojníci budú musieť zostať v kasárňach. Totižto, mali sme stále niečo, čo sa volalo zvýšená bojová pohotovosť. Boli zatrhnuté akékoľvek opušťáky a dovolenky cez Vianoce, a potom to bolo v takých vlnách. V každom prípade, ja som teda chodil najčastejšie, a hádam aj výlučne do služby ako pomocník dozorného útvaru. A tam bola skriňa, trezor, že v prípade takého alebo onakého hesla otvoriť z neho obálku, a podľa toho konať. Akurát jedna obálka, tá nebola v trezore, ale visela na kľúčiku. A na nej bolo veľkým napísané Krkonoše.“