Helena Borská

* 1927

  • „Veliteľ nášho „tábora“, tých 1200 ľudí, čo tam bolo, sa volal Leibhold. On bol tiež pekný pes. Ale nebol taký, že strieľal, on si vyžadoval svoju disciplínu, občas niekoho udrel alebo kopol, to bolo veľmi prístupné. Bol príkaz nás likvidovať, boli vraj pre nás vykopané hroby v okolí, kopali ich ruskí zajatci. O Schindlerovi sa hovorilo, išli chýry, že bol v americkej rozviedke, my sme ho glorifikovali, považovali sme ho za všemohúceho. To, že on všetko, čo dokázal, dokázal peniazmi, tak to je druhá vec. Tie peniaze mal hlavne veľa peňazí od židov. Lebo židia vedeli, že za tie peniaze si snáď život vykúpia. Schindler poslal Leibholdovi jeden falošný telegram, ktorým ho odvolávajú na dôležitú poradu do Prahy. On odišiel a už sa nemohol vrátiť, tým nám Schindler zachránil život. Príkaz na našu likvidáciu sa už neuskutočnil."

  • „Pamätám si detail, ktorý mi rozprávali: V tom dome, kde bývala moja babička, to bol pavlačový byt, a keď Nemci obkľúčili tú štvrť, tak niekto z toho bytu vyšiel na pavlač, lebo tam boli spoločné záchody, a tým, že vyšiel z toho bytu počas zákazu vychádzania, on vyšiel na pavlač, tak ho zdola zastrelili. To bol prvý zážitok, kde som počula, že sa zabíjajú ľudia za nič. Dovtedy sme si to neuvedomili, že môže za toto niekoho zabiť."

  • „Továreň v Brněnci, kde on si zriadil tú muničnú továreň, bola predtým cvernovka Löw-Beer. Zvyknem veľa pliesť a niektorá tá vlna má presne závod Brněnec. Tam bola na dvore obrovská halda zvyškov cvern, nitiek. My sme to mali k dispozícií a začali sme si z toho vyrábať odev, ako sme tam sedeli na tých slamníkov a nemali čo robiť, tak nám chlapi urobili ihlice na pletenie a my sme sa začali obliekať: do nohavíc, do šiat, spodného prádla, svetrov... To všetko boli 30 cm kúsky, to sa viazalo a plietlo. To je taká veselšia stránka toho."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 03.03.2015

    ()
    duration: 
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Zachovali sa mi rodičia aj brat - to už bol veľký zázrak

Helena Borská
Helena Borská
photo: Pamět národa - Archiv

Helena Borská, rodená Grünerová, sa narodila v decembri 1927 v Českom Těšíne. S rodinou sa v roku 1934 presťahovali za príbuznými do Krakova, kde navštevovala štátnu základnú školu. Po vypuknutí vojny bol Krakov obsadený už v septembri 1939. Do konca roka ešte mohli chodiť do školy aj židovské deti, no neskôr sa opatrenia sprísňovali. Po vytvorení krakovského geta bola rodina presunutá do jednej izby. Pracovali s matkou v krajčírskej dielni, otec s bratom v zámočníckej. Z geta boli v marci 1943 presunutí do Płaszowa, do lágru na kopci za Krakovom, kde zostali do októbra 1944. Napriek tomu, že boli na Schindlerovom zozname, sa na tri týždne dostali transportami do Osvienčimu. Odtiaľ ich Schindler získal pre svoju novovytvorenú továreň v Brněnci, kde pracovali do konca vojny. Po oslobodení sa rodina pani Borskej vrátila späť do Krakova, no napokon rozhodli pre odchod k príbuzným do Bratislavy, kde zostali žiť.