Helena Borská

„Veliteľ nášho „tábora“, tých 1200 ľudí, čo tam bolo, sa volal Leibhold. On bol tiež pekný pes. Ale nebol taký, že strieľal, on si vyžadoval svoju disciplínu, občas niekoho udrel alebo kopol, to bolo veľmi prístupné. Bol príkaz nás likvidovať, boli vraj pre nás vykopané hroby v okolí, kopali ich ruskí zajatci. O Schindlerovi sa hovorilo, išli chýry, že bol v americkej rozviedke, my sme ho glorifikovali, považovali sme ho za všemohúceho. To, že on všetko, čo dokázal, dokázal peniazmi, tak to je druhá vec. Tie peniaze mal hlavne veľa peňazí od židov. Lebo židia vedeli, že za tie peniaze si snáď život vykúpia. Schindler poslal Leibholdovi jeden falošný telegram, ktorým ho odvolávajú na dôležitú poradu do Prahy. On odišiel a už sa nemohol vrátiť, tým nám Schindler zachránil život. Príkaz na našu likvidáciu sa už neuskutočnil."

„Pamätám si detail, ktorý mi rozprávali: V tom dome, kde bývala moja babička, to bol pavlačový byt, a keď Nemci obkľúčili tú štvrť, tak niekto z toho bytu vyšiel na pavlač, lebo tam boli spoločné záchody, a tým, že vyšiel z toho bytu počas zákazu vychádzania, on vyšiel na pavlač, tak ho zdola zastrelili. To bol prvý zážitok, kde som počula, že sa zabíjajú ľudia za nič. Dovtedy sme si to neuvedomili, že môže za toto niekoho zabiť."