„Zavčasu sa sa vybrali k mostu ohľadom dreva, a tiež sme vedeli, že na železnej tyči je zapichnutá vojenská loďka, v ktorej je puška. A tak sme si mysleli, že keď tam prídeme prví, tak sa jej zmocníme. Ale predbehli nás od susedov dvaja bratia, o niečo starší od nás. Mali náskok okolo 100 m. Závideli sme im, že sú prví. Ale narazili na zamínované predpolie mostu. Jedna mína vybuchla, staršieho zabila, mladší bol zranený. Takže sme mali veľké šťastie, že sme neboli prví."
„Mal som spolužiaka, ktorého otec bol obchodník a mal najväčší obchod v Žarnovici, kde chodili kupovať aj Nemci. Keď sme ho navštívili, tak sme vymysleli nemožnú hru. Na lístky papierov sme napísali: ,Smrť nemeckým okupantom!ʻ a vyhodili sme ich von z okna povaly. Tak to bola krásna volovina, lebo keby to niekto dal Nemcom do rúk, tak toho obchodníka pravdepodobne zlikvidujú. Veľká nerozvážnosť. To bol asi aj dôvod, prečo mi rodičia zakázali návštevy u kamaráta Ľudovíta.“
„Otec mal ťažkosti so zásobovaním, aj s mliekom, aj s palivom. Vodu sme nemali. Vodovod tam vôbec nebol. Sem-tam sme sa snažili vypomôcť, že sme na sánkach išli po drevo, lenže na moste bola nemecká hliadka. Keď videli, že ideme cez les, cez riedku horu, tak na nás začali strieľať... Uchýlili sme sa do jednej úžľabiny, kde sme sa modlili. Nakoniec nás vyviedol jeden chlap opačnou stranou do obce.“
Jozef Havran sa narodil 14. februára 1936 vo Svätom Benediku (dnešný Hronský Beňadik). Druhú svetovú vojnu prežíval ako dieťa v Revištskom Podzámčí. V roku 1959 ukončil vysokoškolské štúdium na Elektrotechnickej fakulte SVŠT (dnes Slovenská technická univerzita). Od roku 1961 pracoval v podniku Tesla Liptovský Hrádok, kde prispieval do závodného časopisu „Podtatranský Teslák”, ale aj do okresných novín „Nový Liptov”. Počas normalizácie odoberal kresťanské samizdaty a prispieval do Katolíckych novín. V čase dokumentovania pamätník bol na dôchodku a občas publikoval v literárnych časopisoch. Jozef zomrel 15. februára 2021 vo veku 85 rokov.
