Emil Konfala

„Potom prišlo k prenasledovaniu Židov a mne aj vtedy bolo do plaču, keď takých starých ľudí títo gardisti - tá organizácia, čo bola proti nim, tak takých staručkých ich brali. Jedna bola taká skrčená a ešte mala na sebe takú sadrovú formu. V tom spávala, keď ležala. Ja som sa aj rozplakal, keď ich brali a takým neštandardným spôsobom, tak surovo s nimi nakladali. Tí ľudia nemali citu, keď ich brali. Mne ako mladému chlapčekovi to bolo veľmi ľúto, lebo boli takí svedomití, čestní, na borg dali, niektorým ľudom, čo nemali peniaze, aj na pol roka!"

„Dostal som z domu informáciu, že sa brat žení a či by ma nepustili na svadbu. Tak som išiel za veliteľom a ten mi vypísal „ubytovák" na tri dni. Z tej šachty som išiel po rebríkoch z 1 012 metrov, lebo som sa nemal ako dostať, lebo vtedy ťažili uhlie na tej „kleci", čo chodila hore-dole. A tá len na fajront vozila ľudí a ráno privážala na pracovisko. Tak som išiel dohora pešo a bol som celý mokrý, kým som hore vyšiel, lebo tam kvapkala voda. Tam boli rebríky dookola, keby bolo nešťastie, tak som išiel po tých rebríkoch."