„Pri príležitosti ukončenia gymnaziálneho štúdia som si podal prihlášku na vysokú školu na medicínu. Tam ma neprijali. Dozvedel som sa, že kvôli nedostatku miesta. Ako náhradnú školu som si zvolil prírodovedeckú fakultu, na ktorej som nemal nič proti môjmu odboru, ktorým sa stávala biológia-chémia, tieto študijné odbory sa mi páčili. Horšie to bolo s politikou školy a s povinnými predmetmi v každom ročníku, ako napríklad: vedecký komunizmus, marxisticko-leninská filozofia, politická ekonómia a dejiny robotníckeho hnutia. To boli štyri základné povinné politické predmety, ktoré sa museli študovať na vysokej škole počas socializmu. Nepáčili sa mi, mal som s nimi veľký problém. Na marxisticko-leninskej prednáške som bol iba raz za celý rok, našťastie neboli povinné. Cvičenia a semináre boli povinné. Mal som s nimi problémy najmä preto, že som bol veľký hudobný fanúšik. Nebral som to tak, že by som chcel bojovať proti niečomu. Veľa som cestoval do Maďarska, kde som si kupoval platne hudbu a tričká, čo sa stalo kameňom úrazu. Mamka mi kúpila v Maďarsku mikinu, na ktorej bolo veľké logo americkej ,California Universita Los Angeles´. Jedného dňa profesor Cirbes, vedúci katedry marxizmu-leninizmu, si ma pozval na „koberček". To bol taký zlom v mojom živote, pretože sa ma opýtal: ,Prečo propagujete na svojom odeve, súdruh Lenek, západnú, americkú, imperialistickú univerzitu? Prečo nepropagujete našu Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika?´ Ja som bol z toho taký zaskočený, nevedel som, čo mám odpovedať. Povedal som pravdu, tak ako ma celý život učili, že treba hovoriť pravdu: ,Keby ste dali, súdruh profesor, vyrobiť tričká s logom našej univerzity, rád by som ich nosil.´ Aby som to vysvetlil, nič také neexistovalo, nikto nič podobné nevyrábal. Keďže som mu odporoval, zmohol sa len na jedno: ,Von!´ a letel som z kabinetu. Týmto sa to celé začalo tiahnuť s mojimi problémami."
