Peter Lipa

„Otec samozrejme mal problémy s tým. My sme boli takzvané miešané manželstvo a otec bol presvedčený, že keď má manželstvo s kresťankou a keď má manželskú dcéru, ktorá bola staršia ako ja, teda z tridsiateho siedmeho, tak že je tým pádom imúnny voči tomu, čo sa deje, určite to registroval, ale myslel si, že nič mu nehrozí. Ale žiaľbohu, to si len myslel, pravda je taká, že keď som mal ja rok, tak jeden pekný deň otca zobrali na komandatúru, ktorá bola uhlopriečne cez križovatku oproti v jednom dome, tam ho väznili dva mesiace a tam čakal na ďalší transport, ktorý potom išiel niekedy v jeseni v štyridsiatom štvrtom. Tam ho posadili a zobrali do Osvienčimu."

„Mama sa už vtedy zľakla a bála sa, že pôjdú aj po nás, po deťoch, lebo sme zo zmiešaného manželstva, tak jednoducho zavrela obchod a zmizli sme z Prešova. To znamená – jej mama, ona, moja sestra a ja... Aj nás na chvíľu rozdelila. Ona išla s dcérou, mojou sestrou, niekde do Tatier bývať, ale Katka, moja sestra hneď tam našla nejaké kamarátky, tak sa zase mama zľakla, že zase nás tam spoznajú, tak sa vrátila domov a nakoniec sa oni rozhodli, teda ona so svojou mamou, že sme išli do Kláštora pod Znievom a tam nás ukryla, tam nás prijali sestričky rádové ako siroty. To bol sirotinec v podstate. A ona sa so svojou mamou ubytovala niekde v dedine a tam sme prečkali tie posledné mesiace predtým, než front prišiel do Kláštora pod Znievom a než vojna skončila."