Peter Lipa

* 1943

  • „Ale myslím, že tak okolo desiatich-dvanástich rokov vyšlo najavo, že otec bol Žid, že sme sa volali Löwy niekedy a že teda otec sa nevrátil z toho Osvienčimu. Tak vtedy som sa to dozvedel a hneď – už asi tri roky na to, už keď som mal tuším pätnásť – bol nejaký školský zájazd, tak som bol aj ja osobne v Osvienčime pozrieť na to, čo sa dialo. Takže tak som sa to celé dozvedel. Ale pravda je taká, že som dosť dlho po vojne žil ako chlapec, to znamená to, čo si pamätám, v takom domnení, že možno jedného dňa sa vráti aj môj otec, lebo ľudia sa nevracali a fakt bol taký, že otec nevieme, že zomrel, akurát ho vyhlásili za mŕtveho. Jeden jeho kolega, pán doktor Herberger, tuším sa volal, ten bol svedok na súde, takže sme mali od súdu také potvrdenie, keď ho vyhlásili za mŕtveho, čo zase mama potrebovala, aby vedela ďalej žiť, že čo je s jej manželom. Ostali sme sami, mama nikdy nemala žiadneho partnera, ani žiadneho manžela, takže nás vychovávala samých obidvoch, aj moju sestru, aj mňa."

  • „Otec samozrejme mal problémy s tým. My sme boli takzvané miešané manželstvo a otec bol presvedčený, že keď má manželstvo s kresťankou a keď má manželskú dcéru, ktorá bola staršia ako ja, teda z tridsiateho siedmeho, tak že je tým pádom imúnny voči tomu, čo sa deje, určite to registroval, ale myslel si, že nič mu nehrozí. Ale žiaľbohu, to si len myslel, pravda je taká, že keď som mal ja rok, tak jeden pekný deň otca zobrali na komandatúru, ktorá bola uhlopriečne cez križovatku oproti v jednom dome, tam ho väznili dva mesiace a tam čakal na ďalší transport, ktorý potom išiel niekedy v jeseni v štyridsiatom štvrtom. Tam ho posadili a zobrali do Osvienčimu."

  • „Mama sa už vtedy zľakla a bála sa, že pôjdú aj po nás, po deťoch, lebo sme zo zmiešaného manželstva, tak jednoducho zavrela obchod a zmizli sme z Prešova. To znamená – jej mama, ona, moja sestra a ja... Aj nás na chvíľu rozdelila. Ona išla s dcérou, mojou sestrou, niekde do Tatier bývať, ale Katka, moja sestra hneď tam našla nejaké kamarátky, tak sa zase mama zľakla, že zase nás tam spoznajú, tak sa vrátila domov a nakoniec sa oni rozhodli, teda ona so svojou mamou, že sme išli do Kláštora pod Znievom a tam nás ukryla, tam nás prijali sestričky rádové ako siroty. To bol sirotinec v podstate. A ona sa so svojou mamou ubytovala niekde v dedine a tam sme prečkali tie posledné mesiace predtým, než front prišiel do Kláštora pod Znievom a než vojna skončila."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, Slovensko, 04.06.2018

    (audio)
    duration: 01:38:48
    media recorded in project Příběhy 20. století
  • 2

    Bratislava, Slovensko, 31.07.2018

    (audio)
    duration: 01:38:48
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Neemigroval som najmä kvôli hudbe

Portrét 2
Portrét 2
photo: pri natáčaní ED

Peter Lipa sa narodil 30. mája 1943 v Prešove. Jeho otec Mikuláš Löwy bol počas Slovenského štátu rasovo prenasledovaný a keď mal Peter rok, otca väznili na komandatúre gestapa v Prešove. Neskôr bol deportovaný do Osvienčimu a ako 40-ročný okolo Vianoc roku 1944 zahynul. So sestrou Katarínou sa skrývali v Kláštore pod Znievom, kde ich rádové sestričky prijali ako siroty. V roku 1949 nastúpil do školy Santa Maria v Prešove. Po strednej škole študoval na priemyslovke v Košicach odbor zememeračstvo a geodézia. Keď mu v 19-tich rokoch hrozila vojna, pokračoval v štúdiách v odbore Ekonomika a organizácia stavebnej výroby v Bratislave, kde sa naplno začal venovať hudbe. Počas socializmu hrával v zahraničí aj na Západe cez Slovkoncert, no v Bratislave počas socializmu nemohol nahrávať. Prvý samostatný album vydal, až keď mal 40 rokov. Bol redaktorom Slovenského rozhlasu pre publicistiku vo vede a technike v rokoch 1968 – 70 a 1972 – 77. Člen skupiny Struny, Istropolitana, Blues fives, HEY, Revival Jazz Band, Kombo Petra Lipu, Lipa Andršt-Bluesband. Organizátor Bratislavských jazzových dní, zakladateľ 1. jazzovej školy na Slovensku. Od roku 1976 je hudobníkom na voľnej nohe.