„Moja mama sa vždy bála, že skončím ako môj otec, tak ma politiky stránila. Ja som sa vyvíjala politicky sama. Tým, že ma to zaujímalo. Nejako od prírody som nemala rada to, že sme museli sa ísť v šatkách postaviť sa na Slavín, mňa táto komunistická ideológia nikdy nelákala. Ja som vždy bola taký, neviem, či to mám nazvať rebel, ale svojrázny človek. Takže nejaké veci som si naštudovala. Moja mama bola taký svojrázny človek, neviem, či sa tak bála alebo sa chcela vyhnúť problémom. S otcom sme diskutovali neskôr o politike a mali sme podobné názory, čo sa týka politiky. Vlastne odstaviť niekoho z kultúrneho života je dosť strašný údel, takže o tom viete rozprávať...“
00:21:09 – 00:22:32 Kyra Matuštík sa politicky formovala sama
„Toto si tak veľmi pamätám, že som pociťovala aj ja v moje mladosti, aj počas školy, že som iná, že nie som Slovák. Napr. v Budapešti sa ma na vysokej škole pýtali, že či som Slovenka alebo Maďarka alebo Češka, ale ja sa cítim na území bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie ako doma, ovládam niekoľko jazykov a ja nemám ani nechcem mať žiadne také vyhranené nacionalistické názory, pretože proste... Napríklad v Budapešti, keď som študovala, počula som „Má vlast“, tak ma to ťahalo domov. Jednoducho ja sa nedefinujem, hoci mám slovenský pas, ja sa nedefinujem. Moja mama nikdy ma nevyučovala k nejakej neznášanlivosti alebo nebodaj k nejakej nenávisti k iným národom alebo národnosti, náboženstvám. Jednoducho sa to tak vyformovalo, že ja som to tak cítila, že niečo tu nie je v poriadku. Tá nenávisť nevedie k ničomu, práve naopak.“
00:26:30 – 00:28:10 - Mama Kyru od detstva viedla k tolerancii národností a náboženstva
„Nikde nič nebolo dostať, obchody poloprázdne, všade samá šeď a proste zháňali ste nejaké bony do Tuzexu a nemohli ste byť ani v synagóge ani v kostole, lebo okamžite vám hrozilo nejaký vyhadzov z práce alebo zlý kádrový posudok. Mne to nemusel nikto vysvetľovať, to sa tak žilo proste. Je to morálna otázka, etická otázka. Či niekto má chrbtovú kosť alebo nemá. Ja si neviem predstaviť, že by som vliezla do komunistickej strany alebo prisluhovala totalitnému režimu len preto, aby som sa dostala na vysokú školu alebo nebodaj dostala nejakú významnú pozíciu. Je mi to proste z duše odporné. A to som vtedy aj tým eštebákom povedala na výsluchoch, neviem, či boli tri alebo štyri, že jednoducho moje telo môžu zničil alebo môžu si ho zobrať, ale moju dušu nikdy nezoberú. A teda opakujem, nikto ma k tomu nikdy neučil, jednoducho, pripadalo mi to prirodzené, má sa hovoriť pravda.“
01:20:50 – 01:22:14 – Pre Kyru je otázka charakteru a etiky zásadná
Kyra Munk Matuštík sa narodila 5. augusta 1959 v Bratislave, mama Mária Munk pochádza z Košíc a otec Radislav Matuštík, významný teoretik umenia, z Moravy. Po mame má židovské korene. Rodičia sa rozviedli, keď bola malá, vyrastala s mamou. Často sa hrávala vo výtvarných ateliéroch na hradnom kopci v Bratislave. V čase normalizácie sa jej otec dostal na čiernu listinu, mala problém dostať sa na strednú aj vysokú školu. Začiatkom osemdesiatych rokov odišla do Prahy, kde sa dostala do kontaktu s českým undergroundom aj s Chartou 77. Podpísala ju v roku 1984. Chartu podpísal aj jej brat Martin z otcovho prvého manželstva. Od roku 1981 ju sledovala ŠtB, zúčastnila sa niekoľkých výsluchov. Neskôr študovala v Budapešti výtvarné umenie a cestovala po svete. Venuje sa výtvarnému umeniu, usporadúva výstavy svojich prác so židovskou a ekologickou tematikou. V čase dokumentovania žila v Bratislave.
