Anton Pasternák

"Tak s jednou kolegyňou, s ktorou som robil aj v Tôni, tiež skončila v Liberci, sme prešli do toho miestneho podniku a tam sme robili. Krátky čas, pretože tam sa vyrábali pracovné odevy, no a potom nikto nechcel už pracovné odevy, bolo tam asi sto šičiek, bola to obrovská, veľká šijacia dielňa. Potom prišli dvaja chalani, myslím z Horných Salíb alebo odkiaľ, už mali súkromný sektor a že to vezmú do prenájmu tú šijaciu dielňu a začali sme tieto texasky, rifle, detské rifle vyrábať. Pre zaujímavosť – potom zohnali niekde nejakých Američanov, ortodoxných židov, prišli tam do tej šijacej dielne a začali sme šiť pre nich tiež také texasky, ale krátke, pre ženy, také, neviem, koľko tisíc sme ušili. Asi rok to trvalo, a za rok prišli, na Vianoce v noci s kamiónom a odniesli všetko títo dvaja chalani – a tým bol koniec šijacej dielne. Taká doba bola. Nabalili všetko, bolo tam neviem koľko tisíc metrov tej rifloviny, materiálu. To všetko bolo ako ich, lenže bez oznámenia, bez všetkého, viete, taký spôsob – noci naložili a odsťahovali."