rotný v. v. Karol Steklý

* 1921

  • „Ja som ich podporoval. Chodil som autami a keď sa potrebovali presunúť, keď po nich išli, tak dalo sa im nejaké vojenské oblečenie, nejaký kabát sme im prehodili cez plecia a vozil som ich sem a tam, aby som ich zachránil. Mal som na starosti zbrojný sklad, a čo potrebovali, dostali odo mňa. Čiže mňa potrebovali ‚vonku‘, nie strieľať niekoho.“

  • „Vtedy od nás ušla jedna skupina dôstojníkov. Môj veliteľ bol poručík Kremnický, a ten tiež ušiel. Vlastne vtedy nebolo ani nutné utekať. Stačilo zostať na jednom mieste, na chvíľu sa ukryť a počkať jeden alebo dva dni, pokiaľ tam prišiel front. Ja som však nikdy nechcel ustúpiť alebo bojovať proti. Ja som skladal vernosť Slovenskému štátu a Slovenskej republike a ešte stále som povďačný za mnohé veci.“

  • „Veliteľom mojej roty bol istý Stanek. Keď sme pochodovali okolo jeho domu, museli sme spievať. Jeho manželka vždy vyšla von pred dom, kývala nám a zdravila. Taká sympatická pani. Mala však špatný osud. Stanek bol silne zameraný proti Nemcom. A keď vypuklo povstanie, prišlo pre neho gestapo. Keď si obliekal kožený kabát, v bočnom vačku mal pištoľ a cez rukáv dvoch členov gestapa zastrelil a ušiel. Jeho manželka bola v tom čase v druhom stave. Ju potom mučili tu na Brezine a má tam aj pomník – Elena Staneková. Vždy, keď tam chodíme oslavovať, tak idem k jej hrobu, pretože si spomeniem, ako chudera zle skončila. Mala rozbitú hlavu, rozpárané brucho a plod dieťaťa bol hodený vedľa nej. Tak ju pochovali do hromadného hrobu.“

  • Full recordings
  • 1

    Trenčín, 03.12.2019

    (audio)
    duration: 01:39:56
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Nešiel som do vojny zabíjať ľudí, vždy som chcel pomáhať

Karol Steklý pred odchodom na front v roku 1943
Karol Steklý pred odchodom na front v roku 1943
photo: súkromný archív K.S.

Karol Steklý sa narodil 27. apríla 1921 v Trenčíne. Otec, pôvodom Čech, bol talianskym legionárom, matka bola v domácnosti. Po vzniku Slovenského štátu prijal slovenské štátne občianstvo (po otcovi mal pôvodne české), inak by musel opustiť Slovensko. V roku 1942 narukoval do armády. Najprv pôsobil v Novom Meste nad Váhom ako ženista. V auguste 1943 Karola odvelili do Bieloruska na východný front ako člena 2. pešej divízie. Koncom novembra 1943 Karolovu jednotku už pod názvom Technická brigáda odvelili do Talianska. V Taliansku jeho jednotka robila zabezpečovacie a opevňovacie práce. Počas pôsobenia slovenských jednotiek v Taliansku prešlo približne 220 vojakov k partizánom. Karol však naďalej pôsobil ako vojak Slovenskej armády. Vojna v Taliansku skončila koncom apríla 1945. Počet padlých Slovákov (vrátane partizánov) na talianskom fronte dosiahol 127 mužov. Po skončení vojny pracoval v Severočeských povrchových hnedouhoľných baniach na Mostecku, neskôr až do dôchodku v ZŤS v Dubnici nad Váhom. Počas pôsobenia v 2. svetovej vojne sa naučil po rusky a po taliansky, čo celoživotne aktívne využíval v práci aj v súkromí. Tlmočil talianskym delegáciám a pôsobil na montážach v Sovietskom zväze. Ako vojak sa veľmi zaujímal o vojenskú techniku, najmä o lietadlá. Od roku 1990 sa zaoberal myšlienkou na zostrojenie repliky lietadla Caproni Ca 33, na ktorom v roku 1919 havaroval M. R. Štefánik. Stavba repliky trvala od roku 1994 do 2003. Lietadlo je vystavené vo vstupnej hale letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Bol zakladajúcim členom Spoločnosti M. R. Štefánika a členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Karol Steklý zomrel v decembri 2022 vo veku 101 rokov.