„Keď sme boli v tom Rakúsku, my sme tam mali takých dvoch pánov, akoby ideologický dozor, a to bolo ešte tak, že to bolo v rámci festivalu medzinárodného a viem, že tam boli také účastnícke regule, že tam dostávali nejakú maržu, nejakú výplatu. A nám sa stala taká vec, že my sme dostali určitú sumu mariek a (šilingy) a z tých šilingov si títo dvaja páni svojvoľne zobrali „desiatok z úrody“. A ešte boli takí láskyplní, že sa nám priznali, že potrebujú svojim manželkám kúpiť kozmetiku a takéto. Čiže mali sme dostať, dajme tomu, 700 šilingov a oni si z toho 300 zobrali. Ale horšie bolo, čo ma úplne dorazilo, tak po revolúcii, to bolo v nejakom '91., ako sa hovorí: kam vietor, tam kabát...Tak zrazu sa objavil jeden z tých pánov, ktorý bol ako ideologický dozor pred revolúciou, a toto spravili, sa objavil ako súčasť magistrátu hlavného mesta, ako nejaký tajomník, a prišiel do súboru, že má na starosti nejaké sponzorské peniaze. Niektorí čumeli, že čo to má znamenať?!“
(1) 0:43:46 – 0:45:42 - Zuzana ako folkloristka cestovala do zahraničia, chodil s nimi politický dozor
„To je taký fenomén, ten ľudový odev, takisto má svoje pravidlá, historicky. To má svoje pravidlá, tiež si nemôžete obliecť renesančné pančuchy a barokovú parochňu, to má svoje pravidlá. Aj kroj, nemôžete sa dogabať. Tak isto to má aj ľudový odev. Oni sa prispôsobovali udalostiam, cez rok. Ľudový odev je občiansky preukaz, oni vedeli z neho vyčítať, či je slobodný, slobodná, vydatá, koľko má detí, dokonca aj takéto veci sa dali vyčítať. Či je vdova, či je vo veku, kedy má obliekať kroj starého človeka. To je fenomén svojím spôsobom. Ten chudobný človek popri tom, čo sa musel obracať a tak ťažko pracovať, dokázal pri tom tvoriť a dekorovať, mal vycibrený vkus, to je u mňa dokonalosť a preto sa tomu venujem.“
(2) 1:51:12 - 1:52:27 Ľudový odev je fenomén, dá sa z neho vyčítať celý spoločenský status majiteľa
„V politike je to úplná dehonestácia. U mňa je to úplná dehonestácia tradičnej kultúry ako takej. Na každé takéto úplne extrémne dianie je odpoveď opačný extrém. Falošná morálka, ktorá sa tu rieši? Odpoveďou je pornografia a takéto veci, ktoré človek za normálnych okolností ani nepotrebuje k tomu vnímaniu. Ale keď vám niekto niečo vnucuje alebo sa vám stará do života, alebo rieši veci, ktorým nerozumie... To je presne toto krojovanie politikov a kadejakých celebrít, veď to na nich vidno, že ten kroj im nič nehovorí! Kroj, alebo teda ten ľudový odev, je výpoveďou niečoho. Tak ako keď si dáte športový úbor, tak ľudia vedia, že idete hrať volejbal alebo plávať, tak keď si dáte kroj, tak idete reprezentovať a nie z toho robím šaškáreň. Toto mňa úplne bolí, vyslovene ma to bolí.“
(2) 1:58:30 - 1:59:53 - Zuzana odsudzuje zneužívanie ľudovej kultúry politikmi
Zuzana Tajek Piešová sa narodila 12. decembra 1964 v Bratislave Imrichovi Piešovi a Angele, rodenej Bôbikovej, má ešte mladšieho brata Juraja. Obaja rodičia pochádzali z obce Čičmany. Zuzanina stará mama z maminej strany v Zuzane vzbudila záujem o autentický folklór. Vyrastala v Bratislave, bola členkou viacerých folklórnych skupín. Po skončení gymnázia sa chcela venovať etnografii na vysokej škole, no jej rodičia pochádzali zo sedliackych rodín a neboli v strane, tak ju neprijali. Počas zahraničných zájazdov s folklórnymi skupinami zažila politický dozor. Zamestnala sa na železnici v dokumentačnom oddelení a podarilo sa jej precestovať celé Slovensko. Počas ciest sa venovala výskumu krojov, zvykoslovia a autentickému folklóru. Zozbierala a zachránila niekoľko stoviek krojov a krojových súčastí. Pád komunistického režimu privítala s radosťou, no s rozdelením republiky nesúhlasila. Neskôr pracovala v novovznikajúcom reklamnom priemysle, kde získala množstvo vedomostí a zručností v oblasti autorského práva a uchovávania obrazového materiálu. Založila digitálnu fotobanku Tajek Gallery, kde zhromažďuje autentické vzory z krojov zo Slovenska a na sociálnych sieťach spravuje poradňu Slovenský folklór bez fejku, kde sa zameriava na odhaľovanie cudzích prvkov, ktoré sa kvôli neodbornosti dostávajú na Slovensko v podobe množstva reklamných predmetov a politických plagátov. Poukazuje na zneužívanie folklóru na komerčné a politické ciele.
