Jozef Habovštiak

„Potom som bol aj poslancom v Národnej rade SR z toho 24. na 25., či ktorý to bol november [schôdza z 3. na 4. novembra 1994, tzv. Noc dlhých nožov, poznámka Roland Valko]. Tam som bol, ja som bol poslancom vtedy. To bolo názorne na nich vidno, oni tri mesiaci držali všetko. Pripravovali si dôkladne ten prechod, tak aj urobili, za tú jednu noc všetky zákony zmenili v prospech seba. Privatizáciu nie výberom, ale vopred určenému zákazníkovi. Jednoducho zlodejinu. My sme tam revali, kričali: ,Zlodejina, banda, zlodeji!‘ No nič, oni sa rehotali z nás!“

„Vychádzali tu dva časopisy: Posol Božského srdca a Kráľovná svätého ruženca. V týchto redakciách už vtedy mali informácie, čo sa robí v Rusku. Poviem tak, svet aj Európa boli z Ruska osprostení, dokonca boli vysokí vládni činitelia politickí aj v USA a v Európe, ktorí s tým sympatizovali a videli v tom východiská aj pre svoje krajiny, hlavne v sociálnej oblasti. Lenže to tak nebolo. Katolícke kruhy mali tam svojich ľudí a mali informácie, a v tých časopisoch sa písalo o tom, čo sa v Rusku deje. Tak naši ľudia vedeli veľmi dobre, že keď prídu Rusi, čo tu bude. Predpovedali, že budeme pod Rusmi, že budú nám brať polia, dobytok a zvieratá, budeme robiť na spoločnom, budú zatvárať kostoly, zatvárať kňazov, likvidovať cirkev. Všetko bola pravda. Je typické, ja som sa potom rozprával s ľuďmi dokonca vzdelanými - diplomatmi a kadekým... no a oni to sami nepredpovedali, nevedeli to odhadnúť, neverili tomu, alebo žili úplne v ilúziách.“