Nech nikdy slnko nezapadá nad hnevlivosťou vašou
Download image
Želmíra Mikulášová sa narodila ako Želmíra Agnetová 12. augusta 1953 v Rožňave. Detské roky prežívala v Ochtinej, kde otec Ján Agnet pôsobil ako evanjelický farár, matka Anna Agnetová, rod. Ťahúňová, sa starala o domácnosť, Želmíru a mladšieho brata Daniela. Otec sa ako zástanca cirkevných postojov dostal do konfrontácie s komunistickým režimom, ktorý ho na základe vykonštruovaných obvinení v roku 1962 poslal do väzenia. Absolvoval tu ťažkú vyšetrovaciu väzbu a v následnom súdnom procese s evanjelickými farármi, tzv. Jurášovou skupinou, bol za protištátnu činnosť odsúdený na 18 mesiacov odňatia slobody. V dôsledku zhoršeného zdravotného stavu bol v júli roku 1962 podmienečne prepustený. Režim mu zakázal naďalej vykonávať duchovnú službu, a tak sa rodina presťahovala k starým rodičom do Závažnej Poruby. Želmíra sa spoločne s rodinou ocitli v období otcovej väzby ako perzekvovaná rodina bez finančných prostriedkov. V neskorších rokoch sa rodina presťahovala do Martina. Otec tu našiel postupne uplatnenie v Matici slovenskej, kde sa stal významným činiteľom v oblasti skúmania a uchovávania historických tlačí. Želmíra po absolvovaní Pedagogickej školy v Turčianskych Tepliciach pracovala ako vychovávateľka v školskom klube v Lipovci, neskôr v Martine na ZŠ mládeže a na Evanjelickej základnej škole v Martine. V roku 1975 uzavrela manželstvo s Ľubomírom Mikulášom, s ktorým vychovali tri deti. Od roku 2017 žije Želmíra Mikulášová na trvalom dôchodku v Martine. Želmírin otec Ján Agnet umrel v roku 1993, k duchovnej službe sa už nikdy nedostal a rehabilitácia jeho mena nastala až posmrtne, vrátane odhalenia pamätnej tabule obyvateľmi Ochtinej v roku 2009.
