Juraj Ružbaský

„Potom prišla sestrička i dala mi nejakú tabletku. Po tabletke akoby som ožil. Ale mi prízvukovala: „Vieš hovoriť rusky?“ Viem. Neprezraď, že som ťa navštívila, to, že som bola pri tebe je v poriadku, ale že som ti dala tabletku, chráň Pán Boh. Inak ma pošlú tam, na tú hromadu. Bolo ich tam asi päťdesiat.“

„Ale ja som bol už 3- krát z transportu vylúčený. Nechceli ma pustiť kvôli písmenu „R“. Kým došli k menu na „R“, už boli plné vagóny a my sme sa museli vrátiť. A vtedy jeden z Veľkej, čo tam býval, sa tam obesil. Kvôli tomu, že sa tiež začínal na písmeno „R“.... Obesil sa. Vypovedali mu nervy.“

„A kvôli tomu ma zobrali, lebo si mysleli, že som Nemec. Pohronci nevedeli, odkiaľ pochádzam. Ale ani nikto sa ma to neopýtal.“

„Až potom som si baterkou zblízka osvietil tvár, prišiel Matis a hovorí: „Mama, to je tato.“ Ten chlapec mal 5 rokov a on tak skočil na mňa, spoznal ma. A ona mi hovorí: „A ty ako vyzeráš?“ Hovorím: „Ako žobrák.““