Tomáš Votava

„Ako ste vnímali, už som sa spýtal na rozdelenie Československa, ale ešte sme sa nebavili o osemdesiatom deviatom. Ako ste vnímali revolúciu? (otázka dokumentaristu) Jaj, no to, to mi prišlo veľmi zaujímavé, ale na námestí som nebol, čo by veľmi čerstvý majiteľ mladej rodiny, to som bol dosť opatrný, si povedzme. Takže nemôžem povedať, že ja som niekoho niekam odštrngol, to by som síce veľmi rád, ale nie, nenastalo to. Takže mne to prišlo také, že... že hej, toto sa fakt dá? No bezva, hej, nemám na tom zásluhu, ale moc fajn. To je... som taký trošku pesimista, takže som si to pozeral v televízii a museli ma niekoľkokrát presvedčiť, že ono to vážne ide, no. A potom keď zavolali Kryla na SNP, aby niečo zahral, tak potom dobre už jasné, to už je ono. To by inak nešlo zrejme. Pardon, vy ste mali v rodine zrejme taký akože celkom protirežimový režim alebo názor, nie? (otázka dokumentaristu) No mama, ona by bola veľmi dobrá disidentka, ale mám taký pocit, že kvôli rodine nebola. Nie že by sa jej tu niečo pozdávalo a viem, že jej to liezlo na nervy desne veľa, ale držala sa na uzde. Takže otec, ten ju velice vtipne nazýval, že máma, to je starej protisocialistickej živl, a on zase z veľmi starých časov mal také jakési ľavicové korene, ktoré pobral asi po mojom starom otcovi, takže jeho otcovi, ktorý, mám taký pocit, trošku, neviem, z akýchsi príčin inklinoval...nebol to žiadny robotnícky káder práveže, takže. To bola tá poctivá ľavica kaviarenského typu? (otázka dokumentaristu) Nie. Práveže ťažko povedať. To bola myslím taká tá, taká tá prefíkaná ľavica alebo ja neviem, no. Nebolo to žiadne presvedčenie a boj za práva robotníckeho ľudu a podobné voloviny. No, a môj otec... jemu toto tak trošičku zostalo, takže on občas jako sa tak zaujímal o takéto hovadinky...”

„A ak si spomínate, tak pán Mečiar naháňal... nemám ho rád, áno, ak by to z toho nevyplývalo. Naháňal problémy, kde sa dalo a jeden z problémov boli určite aj kadejaké rozvratné živly a to znamená aj téma národnosti. Tak ten ma nasral, to musím povedať. Výraz tam potom prepíšte, ale nestal som sa nikdy jeho fanúšikom, napríklad aj kvôli týmto dementným nápadom. Ale inak, že by som bol niekde narazil na niečo, že... že tá národnosť má byť problém... No dobre, len pozor. Zase mám dva metre, keď si dám normálny kabát, nevyzerám ako podvyživený, je mi jasné, že do tejto výšky niektorí ľudia žiadnu výhradu nedodajú, aj keď si ju budú myslieť, takže no neviem. Z môjho pohľadu som na problém nenarazil, ale keby som bol drobnej postavy, tak možno že hej. Ťažko povedať. Takže neviem. Nemyslím si, no. Teraz preskočím nejaké desaťročia. Ako ste vnímali rozdelenie Československa? (otázka dokumentaristu) Nijak pozitívne, lebo ak si spomínate, tak tam chýbal, chýbal ten moment nejakého dotázania sa, nejakého referenda. Tak to ma zase trošičku malinko akože naštvali, ale prakticky vzaté, no tak fajn, prima. Prakticky vzaté, máš iné papiere, volá sa to inakšie, je to tá polovička tamtoho, čo poznáš, no tak to by mohlo byť tak všetko, ak sa do toho nebude nikto navážať, tak môže byť. Zobral som to vyslovene prakticky, ale spýtať sa myslím, že mali. Aj niekde na nejakom výlete som sa s niekym bavil, s akýmisi ľuďmi. To bolo niekoľko národností a bolo tam čo piť a snažil som sa ich mojou vtedajšou neskutočne špatnou nemčinou im vysvetliť, pozrite sa Česko a Slovensko vzniklo rozdelením a nie referendom. Oni za Boha nevedeli… to boli nejakí Švajčiari, Nemci a ešte ktosi… pochopiť, že jak sa to dá urobiť. No proste, že jak to. Oni to nepochopili. Tento problém... Proste dvaja ľudia si sadnú v Brne na záhrade historickej vily, dajú malinovečku, pokecajú a je to vybavené. A ako jedine to, to mi na tom tak malinko liezlo na nervy, to je no... prakticky vzaté fajn, však možno, že je to naozaj lepšie, čo ja viem. Nie som politológ, takže... beriem to tak, že spýtať sa mohli, no ale asi sa tam nejak, no. Takže áno, istá nostalgia tu je, ale že by som bol zapálený Čechoslovák a chodil mávať originálnou zástavou, no tak to nie, no. Tak…”